Akútnymi komplikáciami cukrovky sú:
Laktátová acidóza
hyperglykémiou spôsobené okyslenie organizmu (acidóza) spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej (laktátu) v organizme. Ide o pomerne vzácny stav, vyskytujúci sa najmä u diabetikov liečených metformínom. Je charakteristická hlbokým (Kussmaulovým) dýchaním, poruchami vedomia a bolesťami brucha.
Hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav
je akútnou hyperglykemickou komplikáciou predovšetkým starších diabetikov 2. typu. Vzniká v dôsledku významnej straty tekutín, kedy dochádza k zahustenie krvi až k akútnemu zlyhaniu obličiek. Túto závažnú akútnu komplikáciu sprevádzajú poruchy vedomia až smrť.
Diabetická ketoacidóza
je hyperglykemická acidóza spojená s tvorbou ketolátok. Jej najťažším štádiom je diabetická kóma. Z príznakov (okrem typicky diabetických) prevláda slabosť, zvracanie, acetónový zápach z úst, strata tekutín a následný nízky krvný tlak a rýchla činnosť srdca, hlboké dýchanie, poruchy vedomia, až bezvedomie.
Hypoglykemické stavy
teda stavy spojené s nízkymi hodnotami krvného cukru (pod 3,3 mmol/l), sú najčastejšou akútnou komplikáciou DM. Sú zvyčajne vyvolané nesprávnou liečbou (vysoká dávka inzulínu alebo iných antidiabetík, nedostatočný alebo neskorý príjem potravy), ale i intenzívnou fyzickou aktivitou či užívaním niektorých liekov (napríklad betablokátorov), zriedkavejšie vzniká pri poruche funkcie obličiek, pečene alebo štítnej žľazy. Medzi príznaky patrí potenie, tras, bledosť kože, búšenie srdca, závraty, strach, bolesť hlavy, tŕpnutie úst, porucha reči, neostré videnie, hlad, únava, ospalosť, zmätenosť, poruchy správania, agresivita, kŕče, poruchy vedomia, prípadne hlboké bezvedomie (hypoglykemická kóma) až smrť. Tá často nastáva zo srdcovocievnych príčin – hypoglykémia spúšťa viaceré procesy, ktorých výsledkom môžu byť nepravidelnosti srdcového rytmu (srdcové arytmie). Nerozpoznané a neliečené hypoglykémie môžu vyvolať trvalé poškodenie mozgu.
Najčastejšími chronickými komplikáciami DM sú:
Diabetická retinopatia
ide o poškodenie krvného zásobenia očnej sietnice. Je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách. Jej riziko je u diabetikov 10-20-krát vyššie ako u ostatnej populácie, po 25 rokoch trvania DM sa príznaky vyskytujú u viac ako 80% diabetikov 1. aj 2. typu. Okrem dĺžky ochorenia a úspešnosti jeho liečby môžu vznik a ďalší priebeh diabetickej retinopatie ovplyvniť aj ďalšie faktory, ako fajčenie, konzumácia alkoholu, hypertenzia, poruchy v hladinách krvných tukov alebo užívanie hormonálnej antikoncepcie.
Diabetická nefropatia
je ochorenie obličiek vyvolané cukrovkou. Vzniká asi u 1/3 pacientov s cukrovkou 1. typu po 15-25 rokoch trvania cukrovky a asi u 10% diabetikov 2. typu. Opäť ide o poruchu v cievkach, tentoraz v obličkách, čo vedie k zhoršenej schopnosti obličiek filtrovať krv a postupne dochádza k ich zlyhaniu. Pacient je potom odkázaný na pravidelnú dialýzu alebo transplantáciu.
Diabetická neuropatia
ide o nezápalové poškodenie periférnych nervov. Vyskytuje sa podľa rôznych štatistík u 20-70% všetkých diabetikov. Jej výskyt stúpa s vekom a s dĺžkou trvania cukrovky. Najčastejšie sa v praxi vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia, teda rovnomerné postihnutie nervov končatín (začína zväčša od prstov na nohách). Konkrétne príznaky závisia od typu postihnutých nervových vlákien, medzi tie najčastejšie patrí brnenie, pálenie prstov nôh (najmä v noci), neskôr i silné bolesti, suchá popraskaná koža.
Problémy sa zmierňujú pri pohybe nôh (tzv. syndróm nepokojných nôh) a pri studených obkladoch. Prítomná je znížená citlivosť na nohách a rukách. Najvážnejšou komplikáciou tejto poruchy je vznik diabetickej nohy. Ide o chorobné zmeny postihujúce tkanivá na nohe pod členkom, ktoré sa vyskytujú asi u 20% pacientov s cukrovkou. Pri jej vzniku hrajú okrem poškodenia nervov dôležitú úlohu aj poruchy prekrvenia (ischemická choroba dolných končatín) a infekcie poranení na nohe. Koža na nohe sa otvorí a vzniká vred, ktorý sa ľahko infikuje. Infekcia sa vďaka zhoršenému prekrveniu rýchlo šíri a dochádza ku gangréne, odumretiu postihnutej časti tkaniva. Riešením je iba amputácia, ktorá postihuje asi 1% zo všetkých diabetikov na Slovensku.
Diabetická neuropatia môže postihnúť aj autonómne nervstvo, kedy dochádza k poruchám vo funkcii jednotlivých orgánov:
- urogenitálna autonómna neuropatia sa prejavuje zväčšením močového mechúra, pri jeho neúplnom vyprázdňovaní vznikajú opakujúce sa infekcie. Častým prejavom je i erektílna dysfunkcia u mužov, u žien dyspareunia (bolestivý pohlavný styk).
- gastrointestinálna autonómna neuropatia spôsobuje spomalené vyprázdňovanie žalúdka (diabetická gastroparéza) spojené s vracaním a nechutenstvom. Pri postihnutí nervov hrubého čreva dochádza k zápcham alebo k hnačkám, neskôr k inkontinencii stolice.
- kardiovaskulárna autonómna neuropatia vedie k zníženej schopnosti srdca reagovať na zvýšenú záťaž a k ortostatickej hypotenzii (náhle zníženie tlaku pri stoji alebo zmene polohy). U pacientov neskôr pozorujeme závažné zmeny srdcového rytmu, ischémiu (nedokrvenie) srdca s možným následným infarktom myokardu, dôsledkom ortostatickej hypotenzie je závrat až náhla strata vedomia
- sudomotorická autonómna neuropatia je postihnutím nervov potných žliaz, na nohách sa prejavuje zníženým potením so suchosťou kože, v oblasti tváre a dekoltu naopak zvýšeným potením hlavne po jedle.
Kompenzácia DM súvisí aj s rozvojom niektorých ďalší ochorení. Z pohľadu závažnosti sú najdôležitejšie srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí diabetikov. Až 2/3 diabetikov 2. typu a takmer ½ diabetikov 1. typu postihuje artériová hypertenzia, ktorá je tiež významným rizikovým faktorom chronických komplikácií DM. Na patogenéze sa podieľa najmä inzulínová rezistencia a diabetická nefropatia. U asi polovice diabetikov pozorujeme tiež poruchy v hladinách krvných tukov (dyslipoproteinémie), ktoré vedú k ateroskleróze (kôrnateniu ciev). V tejto súvislosti je potrebné spomenúť obezitu, ktorá je významným nezávislým rizikovým faktorom DM 2.typu a väčšiny srdcovo-cievnych ochorení, u diabetikov 1. typu je zvyčajne spôsobená nesprávnym dávkovaním inzulínu (zvýšená dávka vedie k hypoglykémii a k zvýšenej chuti do jedla). DM 2.typu je dokonca niekedy považované za kardiovaskulárne ochorenie s prítomnou hyperglykémiou a zlou kardiovaskulárnou prognózou.
Z iných ochorení môžeme spomenúť zvýšenú náchylnosť diabetikov na akékoľvek infekčné ochorenia alebo napríklad zvýšený výskyt ochorení ďasien, ktoré môžu viesť k strate zubov.
