Glukóza je jedným z hlavných zdrojov energie pre naše bunky. Jej hladinu v krvi – glykémiu – si náš organizmus priebežne reguluje, aby mali tkanivá dostatok energie po jedle, počas pohybu aj vtedy, keď niekoľko hodín nejeme.
Glukózu si náš organizmus buď vytvára zo zásob (rozkladom zásobného glykogénu v pečeni alebo procesom glukoneogenézy, teda tvorbou glukózy z iných zdrojov v pečeni a obličkách) alebo ich prijímame v potrave vo forme jednoduchých cukrov – monosacharidov glukózy a fruktózy (ovocný cukor), častejšie však vo forme zložitých cukrov – disacharidov sacharóza (repný alebo trstinový cukor), laktóza (mliečny cukor) a maltóza (sladový cukor) alebo polysacharidov, predovšetkým škrob. Ten sa nachádza napríklad v obilninách, ryži, zemiakoch a strukovinách. Glykémiu preto neovplyvňujú iba sladkosti, ale aj mnohé potraviny, ktoré sladko nechutia
Trávenie cukrov začína v ústach, kde enzým ptyalín začína so štiepením škrobu na menšie časti (dextríny). V dvanástniku potom pankreatické enzýmy ďalej štiepia dextríny na oligosacharidy a disacharidy, ktoré sú následne v nižších častiach tenkého čreva enzymaticky štiepené na monosacharidy. V tenkom čreve potom prebieha vstrebávanie monosacharidov, najmä glukózy. Po vstrebaní do krvi sa glukóza využíva ako zdroj energie, prípadne sa ukladá vo forme zásobného polychacharidu glykogénu (v tukovom tkanive, svaloch a pečeni).
Kľúčovými hormónmi v regulácii hladiny glukózy v krvi sú:
- inzulín – bielkovinový hormón, ktorý sa vytvára v β-bunkách Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Je potrebným na vstup glukózy do buniek (s výnimkou nervových buniek a červených krviniek) a pre tvorbu svalového a pečeňového glykogénu. Účinok inzulínu nie je vo všetkých tkanivách rovnaký. Napríklad mozog a červené krvinky prijímajú glukózu bez toho, aby na jej vstup do buniek potrebovali inzulín.
- glukagón – hormón, ktorý sa vytvára v α-bunkách Langerhansových ostrovčekov, má opačný efekt ako inzulín – zvyšuje hladinu krvnej glukózy, podporuje štiepenie glykogénu v pečeni a novotvorbu sacharidov z aminokyselín a laktátu.
Glykémiu ovplyvňujú aj ďalšie hormóny. Adrenalín a kortizol pomáhajú počas stresu, úrazu alebo choroby zabezpečiť dostatok energie. Zvyšujú dostupnosť glukózy a môžu oslabovať účinok inzulínu. Preto môže glykémia počas infekcie alebo výrazného stresu stúpnuť aj bez väčšieho príjmu jedla.
Rastový hormón, ktorý tvorí hypofýza, môže znižovať citlivosť tkanív na inzulín. Aj preto sa potreba inzulínu môže meniť napríklad počas puberty. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú rýchlosť metabolizmu; ich nadbytok môže sťažovať kontrolu glykémie.
Hladina glukózy v krvi teda odráža nielen zloženie jedla, ale aj jej tvorbu v organizme, spotrebu tkanivami a pôsobenie hormónov. Pri diabete je táto rovnováha narušená nedostatkom inzulínu, jeho nedostatočným účinkom alebo kombináciou oboch porúch.
