Glukózový metabolizmus
Cukry si náš organizmus buď vytvára zo zásob (rozkladom zásobného glykogénu v pečeni alebo procesom glukoneogenézy, teda tvorbou glukózy z iných zdrojov v pečeni a obličkách) alebo ich prijímame v potrave vo forme jednoduchých cukrov – monosacharidov glukózy a fruktózy (ovocný cukor), častejšie však vo forme zložitých cukrov – disacharidov sacharóza (repný alebo trstinový cukor), laktóza (mliečny cukor) a maltóza (sladový cukor) alebo polysacharidov (škrob).
Trávenie cukrov začína v ústach, kde enzým ptyalín začína so štiepením škrobu na menšie časti (dextríny). V dvanástniku potom pankreatické enzýmy ďalej štiepia dextríny na oligosacharidy a disacharidy, ktoré sú následne v nižších častiach tenkého čreva enzymaticky štiepené na monosacharidy. V tenkom čreve potom prebieha vstrebávanie monosacharidov, najmä glukózy. Po vstrebaní do krvi sa glukóza využíva ako zdroj energie, prípadne sa ukladá vo forme zásobného polychacharidu glykogénu (v tukovom tkanive, svaloch a pečeni).
Kľúčovými hormónmi v regulácii hladiny glukózy v krvi sú:
- inzulín – bielkovinový hormón, ktorý sa vytvára v β-bunkách Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Je potrebným na vstup glukózy do buniek (s výnimkou nervových buniek a červených krviniek) a pre tvorbu svalového a pečeňového glykogénu.
- glukagón – hormón, ktorý sa vytvára v α-bunkách Langerhansových ostrovčekov, má opačný efekt ako inzulín – zvyšuje hladinu krvnej glukózy, podporuje štiepenie glykogénu v pečeni a novotvorbu sacharidov z aminokyselín a laktátu.
Hladinu glukózy v tele ďalej ovplyvňujú:
- adrenalín – hormón, ktorý sa tvorí počas stresu v dreni nadobličiek, urýchľuje rozpad svalového glykogénu (za vzniku laktátu) a pečeňového glykogénu (vzniká glukóza).
- glukokortikoidy – hormóny kôry nadobličiek, znižujú spotrebu glukózy v bunkách a zvyšujú tvorbu glukózy prostredníctvom glukoneogenézy.
- tyroxín – hormón štítnej žľazy, zvyšuje rozklad glykogénu a zlepšuje využitie sacharidov v tkanivách.
- rastový hormón (somatotropný, STH) – vytvára ho podmozgová žľaza (hypofýza), obmedzuje presun glukózy do buniek, čím vlastne tlmí účinok inzulínu. Štiepi tiež pečeňový glykogén, čím zvyšuje hladinu glukózy v krvi. Jeho sekrécia je zvýšená hypoglykémiou.
