Diabetes môže viesť k akútnym stavom aj k postupnému poškodeniu orgánov. Riziko komplikácií možno výrazne znižovať vhodnou liečbou, pravidelnými kontrolami a každodennou starostlivosťou. Okrem glykémie sú dôležité aj krvný tlak, krvné tuky a nefajčenie.
Akútne komplikácie
môžu vzniknúť náhle a niektoré ohrozujú život. Pri poruche vedomia, kŕčoch, závažných ťažkostiach s dýchaním alebo rýchlom zhoršovaní stavu volajte 155 alebo 112. Človeku, ktorý nedokáže bezpečne prehĺtať, nič nepodávajte ústami.
Hypoglykémia
teda stav spojený s nízkymi hodnotami krvného cukru (pod 3,9 mmol/l), je najčastejšou akútnou komplikáciou DM. Je zvyčajne vyvolaná nesprávnou liečbou (vysoká dávka inzulínu alebo iných antidiabetík, nedostatočný alebo neskorý príjem potravy), ale i intenzívnou fyzickou aktivitou či užívaním niektorých liekov (napríklad betablokátorov), zriedkavejšie vzniká pri poruche funkcie obličiek, pečene alebo štítnej žľazy. Medzi príznaky patrí potenie, tras, bledosť kože, búšenie srdca, závraty, strach, bolesť hlavy, tŕpnutie úst, porucha reči, neostré videnie, hlad, únava, ospalosť, zmätenosť, poruchy správania, agresivita, kŕče, poruchy vedomia, prípadne hlboké bezvedomie (hypoglykemická kóma) až smrť. Tá často nastáva zo srdcovocievnych príčin – hypoglykémia spúšťa viaceré procesy, ktorých výsledkom môžu byť nepravidelnosti srdcového rytmu (srdcové arytmie). Nerozpoznané a neliečené hypoglykémie môžu vyvolať trvalé poškodenie mozgu.
Ako postupovať u dospelého pri vedomí, ktorý bezpečne prehĺta:
- Ak je to možné, zmerajte glykémiu.
- Podajte približne 15 g glukózy, napríklad glukózové tablety alebo gél podľa obsahu uvedeného na obale, pomôže aj sladší, napr. pomarančový džús.
- O 15 minút glykémiu znovu zmerajte. Ak zostáva pod 3,9 mmol/l, postup zopakujte.
- Po úprave glykémie zabezpečte jedlo alebo menšiu desiatu, ak je ďalšie jedlo ešte vzdialené.
Čokoláda a potraviny s vysokým obsahom tuku nie sú vhodnou prvou pomocou, pretože účinok sacharidov nastupuje pomalšie. Pri pretrvávaní alebo zhoršovaní ťažkostí zabezpečte zdravotnú pomoc.
Pri poruche vedomia alebo neschopnosti bezpečne prehĺtať nič nepodávajte ústami a volajte 155/112. Ak je dostupný glukagón, použite ho podľa návodu. Po závažnej alebo opakovanej hypoglykémii treba s lekárom prehodnotiť liečbu.
Diabetická ketoacidóza
vzniká pri výraznom nedostatku inzulínu. Organizmus začne vo zvýšenej miere využívať tuky a vytvárať ketolátky, ktorých hromadenie spôsobuje okyslenie krvi. Častejšia je pri diabete 1. typu, ale môže vzniknúť aj pri iných formách diabetu. Spúšťačom býva napríklad infekcia, vynechanie inzulínu alebo porucha jeho podávania. Varovné príznaky zahŕňajú výrazný smäd, časté močenie, slabosť, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha a hlboké či zrýchlené dýchanie. Môže sa objaviť acetónový zápach dychu, ospalosť alebo zmätenosť.
Ketoacidóza môže vzniknúť aj bez výrazne zvýšenej glykémie, napríklad pri užívaní gliflozínov. Podozrenie na tento stav vyžaduje neodkladné vyšetrenie, jej najťažším štádiom je totiž diabetická kóma.
Hyperglykemický hyperosmolárny stav
Pri tomto stave vedie veľmi vysoká glykémia k veľkým stratám vody a minerálov močom. Rozvíja sa výrazná dehydratácia, porucha vnútorného prostredia a niekedy aj poškodenie obličiek či porucha vedomia. Častejšie postihuje ľudí s diabetom 2. typu, najmä vo vyššom veku. Môže sa rozvíjať počas viacerých dní, napríklad pri infekcii alebo nedostatočnom príjme tekutín. Prejavuje sa smädom, častým močením, výraznou slabosťou, ospalosťou alebo zmätenosťou. Vyžaduje neodkladnú nemocničnú liečbu.
Laktátová acidóza
je závažné okyslenie krvi spojené s hromadením kyseliny mliečnej (laktátu). Ide o pomerne vzácny stav. Môže sprevádzať napríklad závažnú infekciu, nedostatočné okysličenie tkanív alebo obehové zlyhanie. Pri liečbe metformínom ide o zriedkavú komplikáciu, ktorej riziko stúpa najmä pri akútnom zhoršení funkcie obličiek a dehydratácii. Varovné môžu byť výrazná slabosť, vracanie, bolesti brucha, nezvyčajne hlboké (Kussmaulovo) dýchanie a porucha vedomia. Pri závažnom vracaní, hnačke alebo inom stave vedúcom k dehydratácii sa metformín dočasne prerušuje a ďalší postup treba konzultovať s lekárom. Pri závažných príznakoch je potrebná okamžitá pomoc.
Chronické komplikácie
Dlhodobo zvýšená glykémia môže poškodzovať cievy a nervy. Niektoré zmeny spočiatku nespôsobujú ťažkosti, preto majú pravidelné vyšetrenia význam aj vtedy, keď sa človek cíti dobre.
Poškodenie očí – diabetická retinopatia
je poškodenie krvného zásobenia očnej sietnice, časti oka potrebnej na videnie. Spočiatku môže prebiehať bez príznakov, neskôr spôsobovať rozmazané videnie, plávajúce škvrny alebo zhoršenie zraku. Je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách. Jej riziko je u diabetikov 10-20-krát vyššie ako u ostatnej populácie, po 25 rokoch trvania DM sa príznaky vyskytujú u viac ako 80% diabetikov 1. aj 2. typu. Okrem dĺžky ochorenia a úspešnosti jeho liečby môžu vznik a ďalší priebeh diabetickej retinopatie ovplyvniť aj ďalšie faktory, ako fajčenie, konzumácia alkoholu, hypertenzia, poruchy v hladinách krvných tukov alebo užívanie hormonálnej antikoncepcie.
Pravidelné vyšetrenie sietnice pomáha zachytiť zmeny včas. Interval kontrol určuje očný lekár podľa nálezu a rizika. Liečba môže zahŕňať injekcie do oka, laser alebo operáciu. Náhle zhoršenie či stratu videnia treba riešiť bezodkladne.
Poškodenie obličiek – diabetická nefropatia
vzniká asi u 1/3 pacientov s cukrovkou 1. typu po 15-25 rokoch trvania cukrovky a asi u 10% diabetikov 2. typu. Opäť ide o poruchu v cievkach, tentoraz v obličkách, čo vedie k zhoršenej schopnosti obličiek filtrovať krv a postupne dochádza k ich zlyhaniu. V počiatočných štádiách býva bez príznakov. Na jeho zachytenie sa používa vyšetrenie albumínu v moči a krvné vyšetrenie funkcie obličiek s výpočtom eGFR. Vhodná liečba glykémie a krvného tlaku spolu s liekmi chrániacimi obličky môže priebeh ochorenia spomaliť. Poškodenie obličiek nemusí viesť k ich zlyhaniu. Dialýza alebo transplantácia sú potrebné až pri závažnom pokročilom ochorení.
Poškodenie nervov – diabetická neuropatia
teda nezápalové poškodenie periférnych nervov najčastejšie postihuje nervy chodidiel a predkolení. Môže spôsobovať mravčenie, pálenie prstov nôh (najmä v noci), bolesti, necitlivosť alebo zhoršené vnímanie teploty a poranenia, neskôr i silné bolesti, suchá popraskaná koža. Ťažkosti bývajú výraznejšie v noci, ale poškodenie nervov môže prebiehať aj bez bolesti. Vyskytuje sa podľa rôznych štatistík u 20-70% všetkých diabetikov. Jej výskyt stúpa s vekom a s dĺžkou trvania cukrovky. Najčastejšie sa v praxi vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia, teda rovnomerné postihnutie nervov končatín (začína zväčša od prstov na nohách).
Problémy sa zmierňujú pri pohybe nôh (tzv. syndróm nepokojných nôh) a pri studených obkladoch. Prítomná je znížená citlivosť na nohách a rukách. Najvážnejšou komplikáciou tejto poruchy je vznik diabetickej nohy. Ide o chorobné zmeny postihujúce tkanivá na nohe pod členkom, ktoré sa vyskytujú asi u 20% pacientov s cukrovkou. Pri jej vzniku hrajú okrem poškodenia nervov dôležitú úlohu aj poruchy prekrvenia (ischemická choroba dolných končatín) a infekcie poranení na nohe. Koža na nohe sa otvorí a vzniká vred, ktorý sa ľahko zapáli, infekcia sa vďaka zhoršenému prekrveniu rýchlo šíri a dochádza ku gangréne, odumretiu postihnutej časti tkaniva.
Preto sa odporúča kontrolovať chodidlá každý deň, vrátane priestorov medzi prstami, nosiť vhodnú obuv, nechodiť naboso a venovať pozornosť aj drobným poraneniam.Človek nemusí cítiť otlak, pľuzgier či poranenie a rana sa môže zle hojiť. Novú otvorenú ranu, začervenanie, opuch alebo nezvyčajné oteplenie chodidla treba riešiť bezodkladne, aj keď nebolí. Liečba môže zahŕňať odľahčenie chodidla, ošetrenie rany, liečbu infekcie a zlepšenie prekrvenia. Včasná starostlivosť znižuje riziko amputácie, ktorá postihuje asi 1% zo všetkých diabetikov na Slovensku.
Diabetická neuropatia môže postihnúť aj autonómne nervstvo, kedy dochádza k poruchám vo funkcii jednotlivých orgánov:
- urogenitálna autonómna neuropatia sa prejavuje zväčšením močového mechúra, pri jeho neúplnom vyprázdňovaní vznikajú opakujúce sa infekcie. Častým prejavom je i erektílna dysfunkcia u mužov, u žien dyspareunia (bolestivý pohlavný styk).
- gastrointestinálna autonómna neuropatia spôsobuje spomalené vyprázdňovanie žalúdka (diabetická gastroparéza) spojené s vracaním a nechutenstvom. Pri postihnutí nervov hrubého čreva dochádza k zápcham alebo k hnačkám, neskôr k inkontinencii stolice.
- kardiovaskulárna autonómna neuropatia vedie k zníženej schopnosti srdca reagovať na zvýšenú záťaž a k ortostatickej hypotenzii (náhle zníženie tlaku pri stoji alebo zmene polohy). U pacientov neskôr pozorujeme závažné zmeny srdcového rytmu, ischémiu (nedokrvenie) srdca s možným následným infarktom myokardu, dôsledkom ortostatickej hypotenzie je závrat až náhla strata vedomia
- sudomotorická autonómna neuropatia je postihnutím nervov potných žliaz, na nohách sa prejavuje zníženým potením so suchosťou kože, v oblasti tváre a dekoltu naopak zvýšeným potením hlavne po jedle.
Kompenzácia DM súvisí aj s rozvojom niektorých ďalší ochorení. Z pohľadu závažnosti sú najdôležitejšie srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí diabetikov. Až 2/3 diabetikov 2. typu a takmer ½ diabetikov 1. typu postihuje artériová hypertenzia, ktorá je tiež významným rizikovým faktorom chronických komplikácií DM. Na patogenéze sa podieľa najmä inzulínová rezistencia a diabetická nefropatia. U asi polovice diabetikov pozorujeme tiež poruchy v hladinách krvných tukov (dyslipoproteinémie), ktoré vedú k ateroskleróze (kôrnateniu ciev). V tejto súvislosti je potrebné spomenúť obezitu, ktorá je významným nezávislým rizikovým faktorom DM 2.typu a väčšiny srdcovo-cievnych ochorení, u diabetikov 1. typu je zvyčajne spôsobená nesprávnym dávkovaním inzulínu (zvýšená dávka vedie k hypoglykémii a k zvýšenej chuti do jedla). DM 2.typu je dokonca niekedy považované za kardiovaskulárne ochorenie s prítomnou hyperglykémiou a zlou kardiovaskulárnou prognózou.
Z iných ochorení môžeme spomenúť zvýšenú náchylnosť diabetikov na akékoľvek infekčné ochorenia alebo napríklad zvýšený výskyt ochorení ďasien, ktoré môžu viesť k strate zubov.
