-
02. 5. 2019
Pestrec mariánsky
Pestrec mariánsky – Silybum marianum ( L.) Gaertn. (syn. Carduus marianus), Astrovité – Asteraceae
Pestrec mariánsky je známy už z antickej doby, kedy bol považovaný za liečivú bylinu. Zásluhou jeho hlavnej účinnej látky silymarínu, u ktorého sa dokázali výrazné hepatoprotektívne (pečeň ochraňujúce) účinky, patrí v súčasnosti pestrec mariánsky v Európe medzi 10 najpoužívanejších rastlinných druhov na prípravu extraktov pre rastlinné lieky alebo výživové doplnky.
Iné názvy pre túto liečivú rastlinu sú: silybum mariánske – uvádzané v starších atlasoch liečivých rastlín, ostropestrec mariánsky – prevzatý z českého ostropestřec mariánský, niekde sa používa ešte ľudový názov mariánsky bodliak.
Botanický opis:
Rastlina je jednoročná až dvojročná bylina s 50 – 200 cm vysokou, priamou, listnatou, hore rozkonárenou stonkou so striedavými, sediacimi, tuhými, bielo škvrnitými, elipsovitými, perovito laločnatými listami so žltými ostňami. Koncové jednotlivé veľké úbory s holými, odstávajúcimi zúbkatými listeňmi viacradových zákrovov majú štetinaté lôžko, červenofialové alebo purpurovo-karmínové rúrkovité kvety. Kvitne od júla do septembra. Plod je nažka s chocholcom.
Výskyt:
Pestrec mariánsky pochádza zo Stredomoria. Je rozšírený ako okrasná rastlina, ale aj divo rastúca na rumoviskách a pasienkoch. V priaznivých podmienkach je ho možné pestovať až do nadmorskej výšky 600m.
Drogy:
Predmetom zberu sú hlavne plody – Cardui mariae fructus (PhEur), v ľudovom liečiteľstve tiež vňať (Cardui mariae herba). Zber plodov sa robí odrezávaním celých úborov, i so zákrovom, krátko pred dozretím plodov (september – október). Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach a po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Sú bez pachu, oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Plody sú oválne, mierne sploštené , dlhé 6 – 8 mm, hrubé asi 1,5 mm. Nažky majú hladký povrch, sú hnedočierne, lesklé, pozdĺžne čierno ryhované a zakončené svetložltým okrajom. Strata sušením je malá.
Obsahové látky:
Najvýznamnejší súbor účinných látok označovaný ako silymarín, alebo silymarínový komplex, je v šupke plodu. Ide o zmes flavonolignanov silibinínu, izosilibinínu, silichristínu, silidianínu. V plodoch sa nachádza mastný olej s vysokým podielom kyseliny linolovej a steroly. Vo vňati sú flavonoidy (taxifolín, kvercetín, kampferol, apigenín), fytosteroly (β-sitosterol), tokoferoly, kyselina fumarová.
Použitie:
Farmakologicky významnou látkou s antihepatotoxickým účinkom, to je ochranným účinkom na pečeň, je silymarín, obsiahnutý v šupke plodu. Silymarín pozostáva z niekoľkých flavonolignanov. Hlavným komponentom je silibín, ktorý tvorí viac ako 50% silymarínového komplexu a pozostáva z 2 izomérov silibinínu a izosilibinínu. Ďalšími zložkami sú silichristín a silidianín. Ako hepatoprotektívum sa silymarín používa výhradne v prípravkoch štandardizovaných na obsah 70-80% silymarínu.
Plodom pestreca mariánskeho, sa odpradávna pripisuje schopnosť uvoľňovať kŕče a podnecovať vylučovanie žlče. Čajové nálevy z plodov sú vhodným prostriedkom na ľahké tráviace ťažkosti, tiež na podpornú liečbu funkčných žlčníkových chorôb, nie však na liečenie poškodenej pečene, pretože neobsahujú takmer žiadny silymarín. Silymarínový komplex sa rozpúšťa vo vode len veľmi ťažko.
Vňať, ktorá neobsahuje silymarín, sa používa iba v ľudovom liečiteľstve, a to pri pečeňových a žlčníkových ťažkostiach.
Homeopatické prípravky z plodov sa používajú tak pri pečeňových a žlčníkových chorobách, ako aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách a reumatických ťažkostiach.
Silymarín
Štruktúra silymarínu, farmakologicky účinného komplexu hlavnej účinnej látky pestreca mariánskeho, je známa od 60. rokov. V akútnych pokusoch pečeňového poškodenia sa preukázal jej antihepatotoxický účinok.
Mechanizmus účinku silymarínu nie je presne definovaný, dokázalo sa však, že zabraňuje hygroskopickej degenerácii hepatocytov (buniek pečene) a znižuje patologické stukovatenie pečene. Optimalizuje metabolizmus pečeňových buniek, stimuluje biosyntézu proteínov, stabilizuje bunkové a mitochondriálne membrány a má dokázateľne antioxidačný účinok. Z ďalších účinkov sa udáva tiež inhibícia produkcie prostaglandínov (protizápalový efekt), ochrana pred radiačným pôsobením, ako aj určitý antikancerogénny efekt.
Kinetika: Silymarín po vstrebaní z tráviacej trubice rýchlo preniká do žlče, kde je maximum jeho koncentrácie asi o hodinu po podaní. Predĺžené trvanie hepatoprotektívneho účinku sa pripisuje enterohepatálnemu obehu silymarínu. Najväčšia časť podanej dávky silymarínu sa vylučuje stolicou.
Indikácie: Hepatoprotektívny účinok silymarínu sa uplatňuje u akútnych vírusových hepatitíd, chronických hepatitíd, cirhóze pečene, toxicko-metabolických poškodeniach pečene (steatóza pečene, liekové poškodenia, otravy hepatotoxickými látkami – alkoholom, hubami, jedovatými chemickými látkami). Silymarín a jeho najúčinnejšia zložka sylibinín boli navrhnuté pre klinickú aplikáciu ako doplnková terapia konvenčných liečebných metód onkologických chorôb s cieľom prevencie a redukcie ich toxických vedľajších účinkov.
Nežiadúce účinky sú minimálne – ojedinele hnačka, slabé dyspeptické ťažkosti, výnimočne kožné reakcie. Silymarín je fytofarmakum, pri použití ktorého sa nezaznamenali významné vedľajšie účinky. Nepozorovali sa interakcie s inými liekmi, ani inkompatibility. Kontraindikácie silymarínu nie sú známe.
Záver
Pestrec mariánsky je liečivou rastlinou, ktorá sa tradične používala a stále používa pri žlčníkových a pečeňových ťažkostiach. Výrazný detoxikačný a ochranný účinok na pečeň je na základe rozsiahlych výskumov preukázateľne viazaný na silymarín, komplex účinných látok obsiahnutý v šupke plodu. Liečebné využitie ako hepatoprotektívum, hepatikum majú výhradne prípravky štandardizované na obsah 70-80% silymarínu.
V súčasnosti existuje viacero výživových doplnkov s obsahom silymarínu, ktoré sa užívajú preventívne na ochranu a detoxikáciu pečene a sú v lekárňach voľne dostupné. Silymarín je však aj účinnou látkou liekov – fytofarmák so silným hepatoprotektívnym účinkom, ktoré sú u nás viazané na lekársky predpis (Lagosa a Flavobion).
