• 16. 10. 2021

Cholesterol je tuková látka nevyhnutná pre život a fungovanie organizmu. Tvorí súčasť bunkových membrán, podieľa sa aj na komunikácii medzi bunkami,  v neposlednom rade slúži na tvorbu kortikoidných a pohlavných hormónov.
Cholesterol buď prijímame zo stravy, čiže exogénne (asi 1/3 celkového množstva), jeho väčšia časť ale vzniká endogénne, teda si ho telo tvorí samé najmä v bunkách pečene a čriev. Najviac cholesterolu prijmeme z nasýtených tukov – vajcia, živočíšne tuky ako maslo, slanina, oškvarky, masť, tučné druhy mäsa – najmä bravčové, údeniny, vnútornosti a tučné mliečne výrobky.

Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky, nie je rozpustný v krvi a medzi bunkami ho musia prenášať špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny.

Hlavné dva druhy lipoproteínov sú:

  •  LDL (low-density lipoprotein, „zlý“ cholesterol) sa tvorí v pečeni a privádza cholesterol k bunkám, kde sa využíva. Ak je ho priveľa, ostáva kolovať v krvi a usádza sa na stenách ciev. Tento typ je zodpovedný za vznik aterosklerózy, čiže kôrnatenia ciev.
  •  HDL (high-density lipoprotein, „dobrý“ cholesterol) zaisťuje odsun nadbytočného cholesterolu do pečene, odkiaľ je ako taký vylučovaný do čreva. Znižuje tak riziko aterosklerotických zmien. Odstraňuje dokonca aj cholesterol z tukových usadenín v cievach.

Denný príjem by podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) mal byť 300-400 mg/deň, v skutočnosti je to často omnoho viac.

Optimálna hladina celkového cholesterolu v krvi je do 5 mmol/l. Hodnoty LDL cholesterolu by nemali presiahnuť 3 mmol/l, a hodnota HDL cholesterolu by mala byť nad 1,0 mmol/l u mužov a 1,2 mmol/l u žien. O zvýšenej hladine hovoríme, ak sú hodnoty celkového cholesterolu nad 5,2 mmol/l; hodnoty nad 7,8 mmol/l sú už veľmi rizikové.

Rizikovými faktormi pre vysokú hladinu cholesterolu sú:

  • cukrovka
  • nadváha
  • fajčenie
  • sedavý spôsob života, nedostatok pohybu
  • zlé stravovacie návyky

Za zvýšenou hladinou cholesterolu môže byť aj genetika, kedy telo vytvára príliš veľa endogénneho cholesterolu bez ohľadu na jeho príjem zo stravy.

Najväčším rizikom zvýšenej hladiny  cholesterolu v krvi je jeho usádzanie v stenách ciev, čiže ateroskleróza (ľudovo kôrnatenie ciev). Cholesterol vytvára tuhé pláty na stenách ciev a tým ich postupne zužuje. Ateroskleróza samotná nebolí, ale ak sa cholesterol usádza dostatočne dlho, môže cievu upchať a tým preruší dodávku kyslíka a živín do tkaniva. Výsledkom môže byť srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, alebo iné srdcovocievne komplikácie.

Možnosti úprav bez liekov

Tou prvou a základnou zmenou, ktorú by mal každý človek so zvýšenou hladinou cholesterolu urobiť, je prehodnotiť stravu a upraviť jedálniček. Odporúča sa živočíšne tuky doplniť zdravšími rastlinnými (najmä olivový, ľanový, alebo sezamový olej; repkový a slnečnicový olej naopak patria pre svoj vysoký obsah omega-6 mastných kyselín medzi nevhodné potraviny), obmedziť cukor (platí to aj pre „zdravé“ raňajkové müsli, ktoré majú často vysoký obsah cukru) a polotovary, pokúsiť sa menej soliť a vyhýbať sa vyprážaným jedlám. Pozor aj na syry a smotanové výrobky, ktoré by sa nemali jesť bez obmedzenia.

Naopak, vhodná je konzumácia rýb aspoň 2x týždenne (vhodné sú predovšetkým mastné typy – losos, makrela, či haring, ale je dobré ich striedať s chudšími), jedlo pripravovať varením či pečením s menším množstvom tuku. Je tiež vhodné dopriať si orechy pre ich obsah omega-3 mastných kyselín. Vláknina tiež pomáha znižovať cholesterol, nájdete ju v zelenine, ovocí a celozrnnom pečive, či ovsených vločkách.

Samozrejmosťou je vyhýbanie sa fajčeniu (aj pasívnemu) a pitiu alkoholu, alebo ich aspoň obmedzte na minimum.

Ďalšou dôležitou zmenou životosprávy je pohyb, minimálne 30 minútová prechádzka denne.

Pomôcť si vieme aj bylinnými čajmi a extraktmi, ktoré obsahujú často horké byliny, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú znižovať cholesterol tak, že podporujú tvorbu a vylučovanie tráviacich štiav.

Z výživových doplnkov znižujúcich hladinu choleterolu sa tiež odporúčajú najmä tie s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré tiež chránia cievy (vyberajte prípravky s čo najvyšším obsahom EPA a DHA kyselín). Tu však treba mať na pamäti, že tieto zvyšujú HDL cholesterol, neznížia hladinu LDL cholesterolu. Za zmienku určite stojí aj extrakt z fermentovanej červenej ryže, ktorý má pri znižovaní hladiny cholesterolu výborné výsledky.

Aj keď vysoký cholesterol nebolí, netreba ho podceňovať. Je lepšie problémom s ním predchádzať, a vyhnúť sa tak často zbytočnému užívaniu liekov, ktoré sú pre organizmus ďalšou záťažou.

Zanechajte Vašu reakciu

Zrušiť odpoveď