Nádcha

Čo je to nádcha?

Nádcha (rinitída) je zápalové ochorenie sliznice nosa charakterizované najmenej dvoma príznakmi:

• opuch nosnej sliznice/upchatie nosa,
• zvýšená tvorba hlienov,

často spojené s ďalšími príznakmi ako bolesť alebo tlak v tvári, porucha čuchu, u detí kašeľ. Z diagnostického hľadiska sú prítomné endoskopické zmeny (výskyt nosových polypov, sekrécia, opuch). Zápal nosovej sliznice je spojený aj so zápalom prínosových dutín (sinusitída), preto sa dnes odporúča používanie odborného termínu rinosinusitída.

Príčiny a druhy nádchy

Z hľadiska diagnostiky a najmä liečby je vhodné rozdelenie nádchy na základe frekvencie a dĺžky výskytu na akútnu a chronickú (ak trvá dlhšie ako 12 týždňov). Obe formy alergickej nádchy môžu mať rôzny priebeh a intenzitu prejavov, podľa ktorých nádchu delíme na ľahkú (miernu), stredne ťažkú a ťažkú, ktorá významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta.

Z pohľadu príčiny nádchy je rozhodujúcim faktorom zvýšené prekrvenie ciev v nose. To má za následok zdurenie nosovej sliznice a zvýšenú aktivitu žliazok vylučujúcich hlien. Príčin zvýšeného prekrvenia nosových ciev môže byť viacero, a podľa toho rozlišujeme i rôzne typy nádchy.

akútna infekčná nádcha

Z hľadiska výskytu je v populácii najčastejšia akútna infekčná nádcha, spôsobená spravidla vírusmi (najmä rinovírusmi), zriedkavejšie alebo sekundárne je príčinou bakteriálna (Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis a i.) alebo výnimočne plesňová infekcia. U detí sa vyskytuje 7-10xročne, u dospelých 2-5xza rok. Ochorenie zvyčajne začína pocitom šteklenia a škriabania v nose, vysušenej nosovej sliznice a kýchaním, celkové príznaky sú mierne (nechutenstvo, bolesť hlavy, zimnica, zvýšená teplota najmä u detí). Po tomto suchom štádiu dochádza pomerne rýchlo k zvýšenej tvorbe riedkeho hlienu, upchatiu nosa a slzeniu očí. Neskôr sa tvorba hlienov redukuje, vytváraný hlien je však hustejší. Dýchanie nosom je ľahšie, pretrváva však pocit tlaku v nose a dutinách, prípadne bolesti hlavy. Nekomplikované ochorenie končí v priebehu cca 7 dní.

alergická nádcha

Okrem infekcie je najčastejšou príčinou zápalu v nose alergická reakcia, hovoríme o alergickej rinosinusitíde. Ako typická alergická reakcia je spustená kontaktom organizmu s alergénom. Následnou aktiváciou imunitných buniek a uvoľnením zápalových mediátorov (najmä histamínu, ale i leukotriénov a prostaglandínov) vedú k zvýšeniu prekrvenia nosovej sliznice a nádchu. Ide vlastne o systémové ochorenie s prejavmi na nosnej sliznici. Príčiny samotnej alergickej reakcie, teda zmenenej imunitnej reakcie na inak neškodný podnet, nie sú celkom známe, pravdepodobne však ide o súhru viacerých faktorov (genetická dispozícia, faktory a vplyvy vonkajšieho prostredia, životný štýl).  

Alergická nádcha je pomerne bežné ochorenia. Uvádza sa, že postihuje 10 až 15 % detí vo veku 6–7 rokov a 25–35% detí vo veku. Takýto je pravdepodobne výskyt aj v dospelej populácii. Z hľadiska diagnostiky je dôležitá hladina celkového i špecifických protilátok (imunoglobulínov typu E).

Ochorenie prebieha veľmi podobne ako pri akútnej infekčnej nádche, vzhľadom na vyššiu hladinu histamínu sa dajú očakávať aj ďalšie prejavy, i keď ich výskyt je individuálny – svrbenie a slzenie očí, opuch viečok a pod.

Podľa vyvolávajúceho podnetu a priebehu sa alergická nádcha môže deliť na:

• sezónnu – príčinou je alergická reakcia najmä na rastlinné pele (hovoríme o polinóze),
• celoročnú – vyvolaná alergiou na celoročne sa vyskytujúce alergény, napr. roztoče alebo zvieratá, zriedkavejšie na alergény hmyzu, húb a peľu,
• profesionálnu – navodená alergénmi na pracovisku, napríklad srsťou laboratórnych zvierat, múkou, drevenými pilinami, latexom, rôznymi chemikáliami.

Chronická nealergická nádcha

predstavuje skupinu ochorení, kam zaraďujeme každú neinfekčnú nádchu, pri ktorej nie je zistená zvýšená hladina IgE. Radíme sem:

• celoročnú nealergická rinosinusitídu s eozinofilmi (N.A.R.E.S)- ochorenie nie je spúšťané alergickou reakciou, má však niektoré jej znaky (zvýšený výskyt eozinofilov v nosovom výtoku). Priebeh ochorenia je opäť podobný iným typom nádchy, často býva spojené s výskytom nosových polypov alebo neznášanlivosťou kyseliny acetylsalicylovej.
• celoročnú nealergická rinosinusitídu bez eozinofilov (niekedy tiež hypereaktívna alebo vazomotorická nádcha) – nosová sliznica reaguje opuchom napr. na zmeny vlhkosti či teploty vzduchu, cigaretový dym, rôzne chemikálie. Príčinou je pravdepodobne nerovnováha vo vegetatívnom nervovom systéme. Pri zvýšenej aktivite jednej z jeho zložiek (tzv. parasympatiku) dochádza k zvýšeniu výtoku z nosa, naopak znížená aktivita opačne pôsobiacej zložky, tzv. sympatiku, spôsobuje prekrvenie a teda aj opuchu nosovej sliznice. Vyskytuje sa pomerne často počas celého roka.

lieková nádcha

rinosinusitis medicamentosa, je zvláštnym druhom nádchy indukovanej používaním niektorých liekov, typicky prípravkami práve proti nádche. Patofyziologický mechanizmus nie je celkom podrobne objasnený. Pravdepodobne však dlhodobé podávanie prípravkov proti nádche okrem histologických zmien nosovej sliznice „imituje“ v organizme zvýšenú aktivitu časti vegetatívneho nervového systému (tzv. sympatiku), po doznení účinku prípravku však preváži aktivita opačne pôsobiaceho parasympatiku a dochádza k opuchu sliznice a nádche. To je i mechanizmus vzniku známej „závislosti“ na nosových kvapkách a sprejoch a dôvod odporúčaní nepodávať tieto prípravky viac ako týždeň. Novšie štúdie ukazujú, že modernejšie prípravky s obsahom oxymetazolínu pri racionálnom dávkovaní (iba večer) môžu predstavovať vhodnú metódu liečby prejavov sezónnej alergickej nádchy i po dlhšiu dobu ako 7 dní.

potravinová nádcha

môže ju vyvolať príjem horúceho alebo príliš koreneného jedla, podobne alkohol a niektoré jeho prísady rozšírením ciev nosovej sliznice môžu vyvolať príznaky podobné nádche. Niektoré špecifické potraviny tiež môžu vyvolať nádchu, často však ide alergickú reakciu, typická potravinová alergia má však komplexnejšie prejavy a nevyvoláva izolované nosové príznaky .

emočná rinosinusitída

rozumieme ňou nádchu, ktorú prostredníctvom autonómneho nervového systému môžu vyvolať silné emócie, napríklad stres, depresia či sexuálne podráždenie.

So špecifickým druhom nádchy sa môžeme stretnúť aj u tehotných žien – ide o hormonálne (endokrinne) podmienenú nádchu – napr. v tehotenstve, puberte, menopauze a niektorých poruchách funkcie štítnej žľazy (hypertyreoidizmus, Hashimotova choroba).

Symptomatická rinitída

vzniká pri niektorých infekčných ochoreniach (osýpky, šarlach, poliomyelitída, infekčná mononukleóza a iné), ale napríklad aj pri cudzom telese v nose, tumoroch, veľmi zriedkavo pri iných, závažných systémových ochoreniach (cystická fibróza, Sjögrenov syndróm, systémový lupus erythematosus, sarkoidóza a iné). V týchto prípadoch nie je nádcha hlavným, ale niekedy prvým prejavom ochorenia.

Komplikácie nádchy

Komplikácie nádchy sú pomerne zriedkavé. Pri akútnej infekčnej nádche môže opuch nosovej sliznice sťažiť odtekanie nahromadeného sekrétu, čo vytvára vhodné podmienky pre rast a množenie ďalších mikroorganizmov, ktoré ďalej infikujú vírusom poškodenú sliznicu. Vzniká tak druhotný bakteriálny zápal, ktorý sa môže ďalej šíriť a prejsť do zápalu priedušiek, stredného ucha, kosti a kostnej drene či mozgových blán (meningitída), ďalšie šírenie infekcie môže zapríčiniť sepsu (otravu krvi) a septický šok. Uvádza sa, že k druhotnej infekcii dochádza u 0,5-2 % vírusových rinosinusitíd.

Komplikáciou alergickej nádchy, najmä u detí, môže byť vznik chronického zápalu a tvorba polypov. Neliečená alergická nádcha prechádza u asi 4 z 10 pacientov do bronchiálnej astmy.

Prevencia a liečba nádchy

prevencia

Všeobecná prevencia nádchy spočíva v zabezpečení správnej funkcie nosovej sliznice. Dôležité je zabezpečenie správnej vlhkosti vzduchu, čo znižuje riziko vysychania sliznice a správnej činnosti  riasinkového epitelu. Vhodné je, najmä pre najmenšie deti, tiež oplachovanie a zvlhčovanie nosovej sliznice prostredníctvom izotonických roztokov vo forme kvapiek alebo sprejov (viď nižšie).

Preventívne pôsobiace nosové spreje fungujú na princípe vytvorenia mechanickej gélovej bariéry na sliznici nosa a zabraňujú tak kontaktu alergénu so sliznicou. Ich účinok trvá niekoľko hodín, sú preto vhodné ako prevencia vzniku alergickej nádchy pred prechádzkou v prírode (peľ) alebo pred upratovaním (prach, roztoče). Dajú sa kúpiť bez lekárskeho predpisu, ich použitie nie je časovo obmedzené a môžu sa aplikovať niekoľkokrát za deň podľa potreby.

Preventívne opatrenia proti infekčnej nádche sú podobné ako pri iných infekčných ochoreniach, teda obmedzenie kontaktu s chorými osobami, minimalizovanie pobytu v kolektívoch a preplnených priestoroch v rizikovom období, vyhýbanie sa náhlym teplotným zmenám či zmenám vlhkosti prostredia, dodržiavanie hygienických návykov, vhodné je najmä časté umývanie rúk.

Pri iných typoch nádchy so známym spúšťačom je pochopiteľným opatrením vyhýbanie sa pobytu v takomto prostredí. Pomáha tiež častejšie sprchovanie a umývanie vlasov, vysávanie, vetranie, utieranie prachu, z domácnosti či pracovného prostredia je vhodné odstrániť zdroj alergénov alebo iritujúcich látok. Samozrejmý je úplný zákaz fajčenia pacienta i osôb v domácnosti.

Je dokázané, že na rozvoj alergie a teda aj alergickej nádchy má pozitívny vplyv dĺžka dojčenia. Osvedčili sa tiež ďalšie preventívne opatrenia vedúce k zníženiu rizika rozvoja alergického ochorenia.

farmakologická liečba

Spoločným prvkom pri liečbe všetkých foriem nádchy je odstránenie opuchu nosovej sliznice a zníženie tvorby hlienu resp. zlepšenie jeho odtoku z nosa. Za týmto účelom používame sympatomimetiká, teda látky simulujúce vplyv sympatiku, čím dochádza k zníženiu prekrvenia a opuchu nosovej sliznice resp. k zníženej tvorbe hlienov. Tieto prípravky teda neovplyvňujú dráždenie v nose. Medzi lokálne aplikované látky patrí nafazolín, oxymethazolín, tetryzolín, xylomethazolín a tramazolín, dostupné sú vo forme známych nosových kvapiek alebo sprejov (odborne nosových instilácií a nosových aerodisperzií), ktoré uľahčujú priechodnosť dýchacích ciest a znižujú opuch a produkciu hlienu. Ich podávanie sa odporúča po dobu maximálne 7 dní, vzhľadom na riziko rozvoja liekovej nádchy. I napriek minimálnym systémovým účinkom prípravkov s obsahom týchto látok odporúčame opatrnosť u tehotných a dojčiacich matiek, u kardiakov a hypertonikov, pri glaukóme a poruchách funkcii štítnej žľazy.

Celkové podávanie sympatomimetík

(pseudoefedrín a fenylefrín) vedie k dlhodobému zníženiu prekrvenia nosovej sliznice pri nízkom riziku rozvoja liekovej nádchy. I tu sa však dlhodobé podávanie neodporúča, vzhľadom na riziko závažných nežiaducich účinkov (zvýšenie krvného tlaku, búšenie srdca). Tieto látky sú dostupné iba v kombináciách (najčastejšie  s paracetamolom alebo ibuprofénom), v prípravkoch určených na liečbu chrípky a chorôb z prechladnutia. Pri liečba alergickej nádchy uprednostňujeme komplexnú liečbu alergického ochorenia.

• Antihistaminiká

  • sú najčastejšie používané lieky pri liečbe alergickej nádchy. Tieto látky bránia účinku histamínu ako hlavného mediátora alergickej reakcie. Antihistaminiká sa viažu na tzv. H1-receptory a tak zabránia väzba histamínu na tieto receptory a následne i rozvoju alergickej reakcie. V systémovej liečbe preferujeme prípravky obsahujúce modernejšie látky s minimálnym tlmiacim účinkom (napr. voľnopredajný cetirizín alebo loratadín, z ďalších fexofenadín, levocetirizín a desloratadín), ktoré majú tiež minimálne kardiologické riziko a tiež mierne protizápalové účinky. Výhodou je aj možnosť podávania v jednej dennej dávke a minimálna interakcia s potravou či inými liekmi. Vhodnejšie je dlhodobé profylaktické podávanie, používanie iba pri prejavoch ochorenia je menej účinné. V niektorých prípravkoch na liečbu chrípky a chorôb z prechladnutia sa môžeme stretnúť aj s inými, staršími antihistaminikami (feniramín alebo chlórfenamín). Z topických lokálnych antihistaminík aplikovaných do nosa príp. očí sa osvedčili levokabastín a azelastín. Výhodou je rýchly nástup účinku (už po 15-30 minútach) a možnosť úpravy dávkovania. Odporúčaná je aplikácia 2x denne 1-2 vstreky.

• kortikosteroidy

  • vzhľadom na výrazný protizápalový a protiedémový účinok uprednostňujeme v liečbe alergickej nádchy práve kortikosteroidy pred dlhodobým podávaním sympatomimetík. Zasahujú totiž priamo do zápalového procesu, brzdia činnosť imunitných buniek (najmä eozinofilov), znižujú tvorbu zápalových mediátorov a naopak zvyšujú tvorbu protizápalových látok. Z lokálne pôsobiacich látok sa používa beklometazón, budesonid, flutikazón a mometazón, bez lekárskeho predpisu je dostupný iba beklometazón 50 µg sprej. Vzhľadom na minimálne vstrebávanie je riziko systémových nežiaducich účinkov veľmi nízke.

• antileukotriény

  • sú novšie látky určené pôvodne na liečbu prieduškovej astmy. Leukotriény sú dôležitým zápalovým mediátorom s veľkým významom pri alergickej reakcii v celých dýchacích cestách. Antileukotriény teda (podobne ako anmtihistaminiká na histamínových receptoroch) prostredníctvom obsadenia leukotriénových receptorov bránia účinku leukotriénov a rozvoju alergickej reakcie. Štúdie potvrdili účinnosť antileukotriénov v liečbe najmä sezónnej alergickej nádchy, čo sa prejavilo aj v doplnení indikácií u viacerých prípravkov. Dostupné sú iba vo forme systémovo podávaných prípravkov.

• ipratropium bromid

  • ide o látku s anticholinergickým účinkom, teda ovplyvňujúcu autonómny nervový systém. Jej lokálne podanie znižuje nosovú sekréciu prostredníctvom obsadenia tzv. cholinergických receptorov. Účinok nastupuje rýchlo (do 15 minút) a pretrváva v priemere 6 hodín.

• kromolyn sodný

  • používa sa v profylaxii alergie. Účinok spočíva v stabilizácii žírnych buniek, ktoré potom ťažšie uvoľňujú mediátori zápalu, najmä histamín. Vzhľadom na preventívne pôsobenie sa odporúča začať s jeho používaním aspoň 2 týždne pre začiatkom alergie. Výhodou je bezpečnosť aj pri aplikácii deťom, nevýhodou nižšia účinnosť a potreba podávania vo viacerých denných dávkach (aspoň 4x denne). V súčasnosti je sa kromolyn v liečbe nádchy neodporúča používať.

• bakteriálne lyzáty

  • ide o zmes čiastočiek rôznych baktérií, ktoré dokážu v organizme vyvolať imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok. Pripravujú sa najmä z baktérií najčastejšie vyvolávajúcich zápaly horných a dolných dýchacích ciest. Po ich podaní per os (teda cez ústa) dokážu aktivovať biele krvinky (T-lymfocyty) a následnú tvorbu protilátok (typu IgA), čo spolu s ďalšími účinkami (blokáda adherencie patogénnych mikroorganizmov a stimulácia tvorby β-defenzínu) vyvoláva významnú mikrobiálnu aktivitu. Vhodné sú preto najmä v liečbe a prevencii akútnej infekčnej rinosinusitídy.

• špecifická imunoterapia

  • jej cieľom je znížiť vnímavosť organizmu na výskyt konkrétneho alergénu. Prípravky sa podávajú injekčne (pod kožu) alebo pod jazyk, pričom sa postupne zvyšuje koncentrácia alergénu.

Cieľom liečby infekčnej nádchy je zvládnutie infekcie a zlepšenie odtoku hlienu z nosa. Liečba býva kombinovaná, zameraná na potlačenie infekcie a odstránenie ostatných sprievodných prejavov ochorenia (bolesti, tlaku, únavy, horúčky). Vo väčšine prípadov odznie nádcha spontánne, pri bakteriálnej alebo plesňovej infekcii (napríklad u pacientov s poruchou imunity alebo po transplantáciách) lekár nasadí liečbu antibiotikami resp. antimykotikami.

V prípade zlyhania iných spôsobov liečby najmä chronických a komplikovaných zápalov prichádza do úvahy chirurgická liečba, pri ktorej sa odstráni chorobne zmenené tkanivo a obnoví priechodnosť nosových dutín. Najšetrnejším chirurgickým zákrokom je endoskopická operácia.

prírodná liečba

minerálne soli

Na hygienu nosa i liečbu akútnej nádchy sú vhodné prípravky na báze izotonických alebo hypertonických roztokov minerálnych solí (morská alebo minerálna voda), ktoré nemajú riziká lokálne pôsobiacich sympatomimetík. Pri ich výbere je nevyhnutné zohľadniť ich účinnosť. Aplikácia izotonického roztoku má skôr preventívny vplyv na obnovu správnej funkcie nosovej sliznice, neovplyvňuje však jej opuch a tvorbu sekrétu. Takýto účinok majú iba hypertonické roztoky obsahujúce vyššiu koncentráciu solí ako majú telesné tekutiny. Rozdiel v osmotickom tlaku vedie k prechodu nadbytočnej tekutiny z nosovej sliznice do koncentrovanejšieho roztoku soli v nosovom prieduchu a následne von z nosa. K zmierneniu príznakov tak dochádza nie na chemickom, ale fyzikálnom základe. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že tieto prípravky obsahujú rôzne, často i špeciálne pridávané minerály (napríklad mangán alebo meď) s priaznivým vplyvom na priebeh ochorenia a regeneráciu nosnej sliznice.

pomoc byliniek

Na lokálnu i systémovú akútnej infekčnej liečbu nádchy je možné použiť prípravky s obsahom silíc, najmä z mäty piepornej (Mentha piperita), materinej dúšky (Thymus vulgaris), borovice lesnej (Pinus sylvestris), alebo eukalyptu (Eucalyptus globulus). Obsahové zložky silíc (tymol, karvakrol, mentol, cineol a i.) majú výrazné antiseptické a antibakteriálne vlastnosti, potláčajú citlivosť nervových zakončení a vyvolávajú pocit chladu na koži, čím potláčajú pocity svrbenia a bolesti. Sú dostupné väčšinou v zmesiach s ďalšími rastlinnými výťažkami vo viacerých prípravkoch.

U niektorých typov perzistujúcej nádchy sa používajú prípravky obsahujúce látky s regeneračným účinkom na nosovú sliznicu, ktoré zabraňujú vysušovaniu sliznice prípadne zlepšujú nosovú priedušnosť. Ide o prípravky s obsahom éterických olejov a vitamínov, najmä pantenolom, vitamínom E alebo vitamínom A, používané tiež v iných indikáciách (napr. po chirurgických výkonoch v nosovej dutine).

prevencia

Jedným z možných preventívnych prístupov pri akútnej infekčnej (ale i alergickej) nádche je snaha posilniť imunitu. Za týmto účelom je možné s úspechom použiť prípravky s obsahom výťažkov z pelargónií (Pelargonium sidoides), podobný účinok má aj betaglukán, komplex biologicky aktívnych polysacharidov získavaný izoláciou z Pleurotus ostreatus. Za rovnakým účinkom sa tradične používajú aj ďalšie rastlinné prípravky napríklad s obsahom echinacei purpurovej (Echinacea purpurea), kozinca blanitého (Astragalus membranaceus) prípadne včelie produkty, najmä propolis. Napriek viacerým sľubným výsledkom je úroveň dôkazov o ich priaznivom vplyve ma liečbu nádchy nízka.

Podobne prebieha diskusia o  úlohe probiotík v liečbe najmä alergickej nádchy, pričom väčšina štúdií poukazuje na klinicky priaznivý účinok, najmä u pacientov s celoročnou rinosinusitídou.

Veľké množstvo dôkaz štúdií naopak potvrdilo priaznivý účinok podávania vitamínu C (najmä vo vyšších dávkach 500-1000mg denne) a zinku na posilnenie imunity. Známy je tiež pozitívny vplyv podávania vitamínu D.

Pri ľahkej a stredne ťažkej nádche sa odporúča podávanie prípravkov s obsahom minerálnych solí, u ktorých bola potvrdená účinnosť i bezpečnosť pri podávaní počas tehotenstva. V prípade ťažkej alergickej nádchy odporúčam podávať budezonid (všetky ostatné lokálne prípravky s obsahom kortikoidov sa neodporúčajú podávať bez zváženia prínosu a možného rizika). Podobne bezpečné je podávanie kromolynu sodného, ten je však výrazne menej účinný. Zo systémovo podávaných antihistaminík sa ako bezpečné javia prípravky s obsahom cetirizínu alebo loratadínu, podobne bezpečné je aj podávanie ipratropia a prírodných liekov s obsahom silíc a výťažkov z pelargónií.

Kompletný zoznam vhodných liečebných postupov a zodpovedajúcich prípravkov nádeje na stránka Vašej Tradičnej internetovej lekárne.

nefarmakologická liečba

Tradičnou nefarmakologickou metódou liečby zápalov horných dýchacích ciest je nahrievanie nosa a dutín, ich preplachovanie slanou vodou a najmä inhalácie aerosólu a naparovanie horúcou parou, kde sa okrem soli využívajú aj viaceré fytofarmaká. I keď ide o osvedčenú metódu, nie je v ostatnej dobe zahrnutá do oficiálnych odporúčaní liečby nádchy. Samozrejmosťou je dodržiavanie pokoja na lôžku.

Pre pacientov s alergickou rinosinusitídou je veľmi vhodná klimatická liečba, teda pobyt pri mori alebo v soľnej jaskyni.

stratégia liečby

Podľa Európskeho konsenzu o rinosinusitídach a nosových polypoch 2020 (EPOS 2020) by liečba dospelých s akútnou vírusovou rinosinusitídou mala obsahovať :

• podávanie kortikosteroidov (najskôr lokálne),
• výplachov nosa roztokmi minerálnych solí,
• podávanie kombinácie antihistaminík,
• lokálnych sympatomimetík a analgetík (paracetamol, kyselina acetylsalicylová),
• podávanie ipratropia a probiotík,
• v prípade bakteriálnej infekcie samozrejme aj celkové podávanie antibiotík.

U detí sa odporúča opatrnosť pri väčších kombináciách (neodporúča sa podávanie kombinácie antihistaminík, lokálnych sympatomimetík a analgetík) a celkovo sa dbá o nižšiu záťaž organizmu (nepodávajú sa systémové kortikoidy). Z prírodných liekov je odporúčané použitie silíc a výťažkov z pelargónií.

Pri chronickej rinosinusitíde prichádza do úvahy ešte podávanie bakteriálnych lyzátov, v prípade potvrdenia výskytu polypov sa pridávajú systémové kortikoidy. Neodporúčajú sa fytofarmaká a probiotiká nie sú účinné.

Pozitívny vplyv podávania zinku, vitamínu C alebo prípravkov s výťažkov echinacei pri liečbe nádchy nebol dostatočne dokázaný. Neodporúča sa naparovanie horúcou parou, podávanie kromoglykátu sodného, mukolytík ako aj samostatné podávanie lokálnych sympatomimetík.

Zvláštne situácie

liečba kašľa u detí

Deťom do jedného roka možno aplikovať oxymethazolín v koncentrácii 0,01% alebo xylomethazolín v koncentrácii 0,05%. Deťom od veku dvoch rokov je možné ďalej aplikovať nafazolín v koncentrácii 0,05% alebo tetryzolín v koncentrácii 0,05%.

liečba kašľa u budúcich mamičiek

Počas gravidity je potrebné mať na zreteľi skutočnosť, že zvýšená hladina progesterónu môže vďaka vplyvu rozšírenie ciev vyvolať prípadn zhoršiť akúkoľvek formu nádchy.

Pri ľahkej a stredne ťažkej nádche sa odporúča podávanie prípravkov s obsahom minerálnych solí, u ktorých bola potvrdená účinnosť i bezpečnosť pri podávaní počas tehotenstva. V prípade ťažkej alergickej nádchy odporúčam podávať budezonid (všetky ostatné lokálne prípravky s obsahom kortikoidov sa neodporúčajú podávať bez zváženia prínosu a môžného rizika). Podobne bezpečné je podávanie kromolynu sodného, ten je však výrazne menej účinný. Zo systémovo podávaných antihistaminík sa ako bezpečné javia prípravky s obsahom loratadínu a cetirizínu, podobne bezpečné je aj podávanie ipratropia a prírodných liekov s obsahom silíc a výťažkov z pelargónií.

Podávanie lokálnych sympatomimetík vo forme nosových instilácií aerodisperzií sa vo všeobecnosti neodporúča. Neexistuje totiž dostatok informácií o ich bezpečnosti, navyše ich podávanie v monoterapii sa podľa najnovších zistení a konsenzu EPOS 2020 neodporúča.