Prevencia a liečba

Prevencia

DM 1.typu

je autoimunitné ochorenie, prevencia tu vlastne neexistuje (vo výskume je vakcína, ktorá má znížiť až zastaviť tvorbu autoprotilátok a teda pôsobiť preventívne).

Pri DM 2. typu

hrajú okrem genetickej dispozície významnú úlohu aj ďalšie faktory najmä životospráva. Najvýznamnejším rizikovým faktorom DM 2. typu sú abdominálna obezita (tzv. obezita tvaru jablko) a sedavý spôsob života. Preventívne teda pôsobí primeraný príjem kalórií so snahou o racionálne stravovanie bez tučných jedál, primeraná fyzická aktivita a samozrejme vyhýbanie sa všadeprítomnému stresu. Fajčenie a zvýšený príjem alkoholu zvyšujú riziko komplikácií DM, najmä srdcového infarktu, náhlej cievnej mozgovej príhody a gangrény dolných končatín, alkohol je navyše významným energetickým príjmom. Zanechanie fajčenia a minimalizácia príjmu alkoholu je teda dôležitým preventívnym opatrením.

Farmakologická liečba

Základným liekov v terapii DM je inzulín. Okamžite dokáže znížiť hladinu krvného cukru, z pohľadu dlhodobej kontroly dokáže znížiť HbA1c o viac ako 2,5%. Od svojho objavenia v roku 1921 Frederickom Bantingom a Charlesom Bestom prešiel významným vývojom – od prvej izolácie z pankreasu psa cez priemyselnú izoláciu z pankreasov bravčového a hovädzieho dobytku až po biosyntetickú prípravu humánneho inzulínu na geneticky upravených kolóniách baktérií Escherichia coli alebo kvasiniek Saccharomyces cerevisiae. Dnes sa v liečbe DM vzhľadom na lepší farmakologický profil s obľubou používajú inzulínové analógy pripravené malou úpravou zloženia aminokyselín v peptidovom reťazci inzulínu, čím je možné dosiahnuť žiadané vlastnosti (nižšia variabilita účinku, rýchlejší nástup účinku, dlhodobejšie pôsobenie, nižšie riziko hypoglykémie).

Inzulín a jeho analógy sa aplikujú injekčne, subkutánne (pod kožu) alebo vo výnimočných prípadoch u hospitalizovaných pacientov intravenózne (do žily), prostredníctvom inzulínových striekačiek, ale dnes častejšie inzulínových pier alebo automatických inzulínových púmp. Vývoj inhalačnej formy podávania inzulínu bol zastavený pre nízku účinnosť a riziko najmä lokálnych nežiaducich účinkov. Podkožne podávaný inzulín sa aplikuje optimálne do oblasti brucha v prípade krátkodobo pôsobiacich inzulínov (rýchlejšie vstrebávanie), v prípade strednodobo a dlhodobo pôsobiacich inzulínov do stehna alebo sedacieho svalu (pomalšie vstrebávanie). Je vhodné vyhnúť sa stvrdnutým, začervenalým, opuchnutým alebo bolestivým miestam, ako aj okoliam bradavíc, materských znamienok a jaziev. Aplikácia do ramena a predlaktia nie je vhodná, pretože rýchlosť vstrebávanie je výrazne ovplyvnená pohybom a záťažou horných končatín.

Inzulín sa pri príliš vysokých alebo nízkych teplotách môže znehodnotiť. Dlhodobo by mal byť uložený pri teplotách +2 až +8°C (v chladničke), nesmie zamrznúť. Pri izbovej teplote vydrží inzulín 1-2 mesiace, v letných mesiacoch sa však odporúča nenechávať ho na priamom slnku alebo pri extrémnych teplotách a prenášať napríklad v termoske.

Typy inzulínov:

Inzulíny a ich analógy pôsobiace krátkodobo

• ľudský inzulín – začína pôsobiť za 30 min., maximum účinku dosahuje za 2-4 hod., pôsobí 6-8 hod. (Insuman Rapid, Humulin R, Actrapid)
• inzulínové analógy – ich výhodou je rýchlejší nástup účinku (do 15 min. s maximom okolo 60 min.) a rýchlejšie odoznenie účinku (4-5 hodín). Patrí sem inzulín lispro (Humalog), inzulín aspart (NovoRapid) a inzulín glulizín (Apidra)

Inzulíny a ich analógy pôsobiace strednodobo

• ľudský inzulín – začína pôsobiť za 60 min., maximum účinku dosahuje za 4-6 hod., pôsobí 10-12 hod. (Insuman Basal, Humulin N, Insulatard)

Kombinácie krátkodobo a strednodobo pôsobiacich inzulínov a ich analógov

• ide o zmesi zložené z roztoku krátkodobo pôsobiaceho inzulínu a kryštalického inzulínu so strednodobým pôsobením, číslo pri označení zvyčajne zodpovedá percentuálnemu obsahu krátkodobej zložky
• ľudský inzulín – Insuman Comb 25 – 25% krátkodobo pôsobiaceho inzulínu a 75% kryštalického protamín inzulínu, Humulin M3 – 30 % rozpustného inzulínu a 70 % izofáninzulínu
• Inzulín lispro – Humalog Mix 25, Humalog Mix 50 obsahujú inzulín lispro a suspenziu inzulínu lispro izofán s predĺženým účinkom, číslo udáva podiel rýchlo účinkujúcej zložky,
• Inzulín aspart – NovoMix 30 obsahuje inzulín aspart a dlhodobo pôsobiaci protamínom-kryštalizovaný inzulín aspart v pomere 30/70.

Inzulíny a ich analógy pôsobiace strednodobo

• inzulínové analógy pôsobiace 24-48 hodín, výhodou je tiež bezvrcholový priebeh a dlhodobo stabilná dávka inzulínu, čo napodobňuje bazálne vylučovanie inzulínu v tele
  • Inzulín glargín – Lantus, Abasaglar, Toujeo 300
  • Inzulín detemir – Levemir
  • Inzulín degludek – Tresiba (pôsobí až 48 hodín)
  • inzulín degludek a liraglutid (GLP-1 analóg) – Xultophy

Podávanie inzulínu u diabetikov 1.typu je absolútne nevyhnutné. Dnes sa inzulín častejšie používa aj pri DM 2. typu, nielen pri zlyhaní inej liečby. Vzhľadom na svoj výrazný účinok na glykémiu dokáže rýchlejšie navodiť prirodzené hladiny cukru v krvi, jeho včasné podanie dokáže znížiť riziko chronických komplikácií diabetu, jeho dávka sa dá jednoducho prispôsobiť potrebám pacienta, má minimum kontraindikácií a tiež priaznivé účinky na ďalšie biochemické parametre.

Podávanie inzulínu prebieha spravidla podľa ustálených režimov:

• intenzifikovaný režim pri DM1 a DM2

  • podávame strednodobo a dlhodobo pôsobiace inzulíny alebo ich analógy (1-2x) + 3x krátkodobo pôsobiaci inzulín alebo jeho analóg 20-30 min. pred jedlom. Pri tomto režime je potrebný častejší príjem potravy (aj 5x denne), používame ho tiež pri pomalšom vyprázdňovaní žalúdka
  • podávame 3 x krátkodobo pôsobiaci inzulínový analóg – režim je vhodný pri pracujúcich (jedlo 3xdenne)

• bazálny režim pri DM2

  • podávame dlhodobo pôsobiaci inzulínový analóg najlepšie 1x denne pred spaním

• intenzifikovaný režim pri DM2

  • režim BAZAL PLUS (dlhodobý + krátkodobý inzulínový analóg)
  • režim BAZAL BOLUS (dlhodobý + 3xkrátkodobý inzulínový analóg)

Ide samozrejme o schematické režimy, dávkovanie sa vždy upravuje zdravotnému stavu a špecifikám pacienta. Liečba začína zvyčajne dávkou 0,4 IU/kg/deň u väčšiny pacientov, pri obéznych pacientoch sa dávka zvyšuje na 0,5-0,7 IU/kg/deň, pri riziku hypoglykémie je odporúčaný opatrnejší postup s dávkovaním 0,3 IU/kg/deň. Následné úpravy závisia od odpovede pacienta a prítomnosti ďalších faktorov a mali by byť vždy konzultované s lekárom!

Perorálne antidiabetiká

(PAD) sú látky znižujúce hladinu glukózy v krvi. Ich účinok je závislý na inzulíne, samotné teda nemôžu byť použité u diabetikov 1.typu. Z poznania metabolizmu glukózy si ľahko odvodíme, ako a kde všade môžu znižovať hladinu krvného cukru a zvyšovať prísun glukózy do buniek:

• zvyšovaním citlivosti buniek na inzulín účinkujú inzulínové senzitizátory,
  • biguanidy – metformín
  • tiazolidíndióny (glitazóny) – rosiglitazón, pioglitazón
• zvýšením uvoľňovania inzulínu z β-buniek pankreasu pôsobia inzulínové sekretagogá
  • deriváty sulfonylmočoviny – glibeklamid, gliklazid, glimepirid, glipizid a iné
  • deriváty meglitinidu (glinidy) – repaglinid
  • inkretínové mimetiká
• znižovaním vstrebávanie glukózy z čreva pôsobia inhibítory črevných glukozidáz,
  • akarbóza a miglitol – znížením aktivity enzýmov (alfa-glukozidáz) potrebných na štiepenie zložitých cukrov znižujú ich vstrebávanie v tenkom čreve. Dnes sa už nepoužívajú vzhľadom na nižšiu účinnosť a nepríjemné nežiaduce účinky (hnačka, nadúvanie)
• glukuretiká zvyšujú vylučovanie glukózy močom
  • gliflozíny (SGLT2 inhibítory) – dapagliflozín, kanagliflozín a empagliflozín.

Metformín

je jedinou v súčasnosti používanou látkou zo skupiny biguanidov. Podľa aktuálnych odporúčaní je základným liekom pre liečbu diabetu 2.typu a mal by byť podávaný čo najskôr po stanovení diagnózy. Jeho výhodou sú dlhodobé skúsenosti s používaním, dokázaná účinnosť (pokles glykovaného hemoglobínu o 1,5 – 2 %) a nízke riziko prírastku na hmotnosti (skôr je pozorované zníženie hmotnosti). Metformín má aj ďalšie priaznivé účinky – znižuje hladinu krvných tukov a pozitívne zasahuje do procesu zrážania krvi. Má komplexný mechanizmu účinku (znižuje tvorbu glukózy v pečeni, zvyšuje citlivosť svalov na inzulín, zlepšuje prekrvenie a využitie glukózy, spomaľuje vstrebávanie glukózy v črevách, zvyšuje tvorbu zásobného glykogénu) a keďže nezvyšuje vylučovanie inzulínu, pôsobí šetriaco na pankreatické bunky a jeho podávanie je spojené s minimálnym rizikom závažných nežiaducich účinkov, najmä hypoglykémie.

Určitým obmedzením sú len možné tráviace problémy, ktoré postihujú až 10 % pacientov (zrýchlený pohyb čriev, hnačky, nafukovanie, bolesti v oblasti brucha) a môžu byť dôvodom na prerušenie liečby. Nižšie riziko týchto nežiaducich účinkov je u prípravkov s postupným uvoľňovaním metformínu. Pre riziko laktátovej acidózy by nemal byť podávaný pacientom so zlyhávajúcimi obličkami a alkoholikom. Liečba začína podávaním nižších dávok (500 –850 mg 1xdenne s jedlom) a postupne sa zvyšuje až po dosiahnutie terapeutického cieľa, dávky vyššie ako 2000mg denne (v 2-3 denných dávkach) však už nie sú racionálne. Maximálna denná dávka je stanovená na 3000 mg.

Glitazóny (tiazolidíndióny)

podobne ako metformín zvyšujú citlivosť tkanív (najmä svalového a tukového) na inzulín. K obmedzeniam používania patrí pomalý nástup účinku (až 2 mesiace), z nežiaducich účinkov prevládajú opuchy končatín a prírastok na telesnej hmotnosti. V súčasnosti sa v SR používajú iba pioglitazon.

Deriváty sulfonylmočoviny

pôsobia najmä prostredníctvom zvýšeného vylučovania vlastného inzulínu v pankrease (prostredníctvom inhibície draslíkových kanálov vyvolávajú depolarizáciu bunkovej membrány a následné otvorenie vápnikových kanálov, čoho dôsledkom je zvýšenie vnútrobunkovej koncentrácie vápnika a vylúčenie inzulínu). Vzhľadom na tento mechanizmus je najčastejším nežiaducim účinkom pri ich podávaní hypoglykémia (riziko môže byť vyššie pri používaní iných liekov, napríklad betablokátorov, fibrátov, warfarínu a podobne).

Z ďalších NÚ treba spomenúť aj možný prírastok na hmotnosti. Nevýhodou môže byť tiež fakt, že tieto lieky môžu „vyčerpať“ pankreas a tak postupne úplné zastaviť tvorbu inzulínu v tele. V súčasnosti preferujeme deriváty sulfonylmočoviny tzv. 2. generácie, u ktorých sú tieto nežiaduce účinky výrazne nižšie. Z týchto látok je najúčinnejší glibenklamid, má teda i najvyššie riziko výskytu hypoglykémií. Gliklazid je vzhľadom na svoju chemickú štruktúru (je hydrofilný) a pôsobenie najmä v pankrease vhodný aj u diabetikov s kardiovaskulárnym ochorením. Deriváty sulfonylmočoviny s výnimkou gliquidonu by sa nemali podávať pacientom s ťažkou poruchou pečeňových a obličkových funkcií a u starších pacientov.

Deriváty meglitinidu

zvyšujú vylučovanie vlastného inzulín najmä v čase jedla. Na rozdiel od derivátov sulfonylmočoviny majú rýchlejší nástup účinku a kratšie trvanie účinku.

Inkretínové mimetiká

objav týchto látok vychádza z pozorovaného faktu, že perorálne (teda cez ústa) podanie glukózy dokáže výraznejšie zvýšiť hladinu inzulínu, ako podanie glukózy parenterálne (injekčne). V organizme tento tzv. inkretínový účinok, teda potravou stimulované vylučovanie inzulínu, vyvolávajú hlavne glukózo-dependentný inzulínotropný polypeptid (GIP) a glukágónu podobný peptid 1 (glucagon-like peptid 1, GLP-1). Inkretíny sú zodpovedné až za 60 % inzulínu vylúčeného z pankreasu po prijatí potravy. Zistenie, že pacienti s DM 2. typu majú menší inkretínový efekt bol základom na prípravu syntetických analógov týchto prirodzene sa vyskytujúcich látok.

Zavedeniu priameho liečebného využitia GIP a GLP-1 bráni ich nestabilita a najmä krátkodobý účinok, pretože sú v krvi rýchlo rozkladané enzýmami (najmä dipeptidyl-peptidáza, DPP-IV). V praxi sa dnes používajú:

• GLP-1 analógy, látky podobné GLP-1 (liraglutid, dulaglutid,semaglutid). Oproti prirodzenému GLP-1, ktorý v tele pôsobí len niekoľko minút, majú významnú výhodu v podstatne dlhšom pôsobení (napr. semaglutid 1 táždeň). Ich úvodným nežiaducim účinkom môže byť pocit na zvracanie, ktorý zvyčajne postupne vymizne. Podávajú sa 1- krát denne až týždenne injekčne podkožne, najčastejšie v kombinácii s metformínom alebo s derivátmi sulfonylmočoviny. Sú v poslednej dobe veľmi populárne aj vďaka tomu, že dokážu znižovať telesnú hmotnosť i krvný tlak.
• DPP-IV inhibítory (sitagliptín, vildagliptín, alogliptín, linagliptín) dokážu účinne spomaľovať enzymatický rozklad GIP a GLP-1 a tak predĺžením účinku týchto hormónov zvyšovať hladiny krvného inzulínu. Užívajú sa pohodlne vo forme tabliet zvyčajne jedenkrát denne.
• GIP analógy – tirzepatid je dlhodobo účinkujúci agonista GIP a GLP-1 receptora, dnes používaný okrem liečby DM aj na reguláciu telesnej hmotnosti.

Glukuretiká

sú látky, ktoré zabraňujú spätného vstrebávania glukózy z obličiek a tak zvyšujú vylučovanie glukózy močom (glykozúriu). Patria sem pomerne nové tzv. gliflozíny – dapagliflozín, kanagliflozín a empagliflozín, ktoré znižujú aktivitu špeciálneho transportného systému (sodík‑glukózového kotransportéra‑2, SGLT2) v proximálnom tubule obličiek. Podávajú sa jedenkrát denne buď samotné alebo v kombinácii s inými liekmi znižujúcimi hladinu glukózy (vrátane inzulínu), kedykoľvek počas dňa nezávisle od jedla. Majú minimálne nežiaduce účinky, nevyvolávajú hypoglykémie, ich podávanie je spojené s miernym úbytkom telesnej hmotnosti spôsobeným nielen stratou tekutín. Vzhľadom na miesto pôsobenia sa neodporúčajú pacientom s ťažkou poruchou obličkových funkcií a pri ich podávaní ostatným pacientom je potrebné sledovanie renálnych funkcií (pri eGFR<60 ml/min. je potrebné liečbu prerušiť). Podobne je potrebná opatrnosť u seniorov alebo detí, u pacientov liečených diuretikami.

Prírodná liečba

Príkladom veľkého prírodného potenciálu v liečbe DM je exenatid, GLP-1 analóg získaný zo slín jašterice kôrnatca jedovatého (Heloderma suspectum). Treba však priznať, že v tomto prípade ide o extrémne účinnú látku, bežne dostupné prírodné (najmä rastlinné) prípravky z terapeutického hľadiska nedokážu nahradiť farmakologickú liečbu. Môžu však zlepšovať výsledky tejto liečby prípadne znižovať dávky antidiabetík, preto sa používajú ako podporné prostriedky v liečbe cukrovky.

Z prírodných zdrojov ako prvé spomenieme rastlinné polysacharidové vlákniny arabinoxylán (z pšenice), betaglukán (z ovsa a jačmeňa), pektíny (najmä ovocné) a rezistentný škrob, ktoré ako súčasť jedla prispievajú k zníženiu nárastu glukózy v krvi po jedle.

Z minerálov je v regulácii glykémie najdôležitejší chróm, ktorý uľahčuje naviazanie inzulínu na receptory buniek a tak zvyšuje jeho schopnosť sprostredkovať vstup glukózy z krvi do buniek. Prípravky s obsahom chrómu takto dokážu stabilizovať hladinu krvnej glukózy. Hlavným zdrojom chrómu je potrava (syry, mäso, orechy, zemiaky, strukoviny, celozrnné výrobky, droždie či med), dostupný je aj vo forme výživových doplnkov. U diabetikov sa ako bezpečné javia dávky až do 1000 mikrogramov denne. Treba si však uvedomiť, že denná potreba chrómu nie je vysoká (odporúčaná denná dávka nie je stanovená, uvádza sa približne 40 mikrogramov) a je možné ju uspokojiť vhodnou vyváženou stravou. Dopĺňanie chrómu vo forme výživových doplnkov nemusí byť preto vždy účelné a efektívne.

Spomedzi fytofarmák je v SR ako liek registrovaná iba čajová zmes Diabetan. Tá obsahuje zmes bylín, z ktorých účinok na metabolizmus glukózy majú látky obsiahnuté v jastrabinovej vňati (Herba galegae). Jastrabina obsahuje okrem iných látok gvanidínový derivát galegín, ktorý bol inšpiráciou pri syntéze antidiabetík zo skupiny biguanidov. Plod fazule (Phaseoli fructus s.sem) obsahuje fazeolamín, inhibítor slinnej amylázy, ktorému je pripisovaný hypoglykemický účinok. Obsahuje tiež látky bielkovinovej povahy, ktoré sú považované za glukokiníny alebo rastlinné inzulíny. Podobné látky boli izolované aj z ďalších prírodných zdrojov (cibuľa, kvasnice, jačmeň, gaštany, kaleráb, špenát),ich účinnosť pri znižovaní glykémie sa však v klinickej praxi nepotvrdila.

Galegín       Metformín

Čajová zmes Diabetan ďalej obsahuje listy černice (Rubi fruticosi folium) a čučoriedkovú vňať (Myrtilli herba), ktoré majú podporovať účinky glukokinínov. Obe tieto rastliny obsahujú triesloviny a antokyány (myrtilín, neomyrtilín, epimyrtilín). Niektoré štúdie potvrdzujú tradičný hypoglykemický účinok, tento však nebol doteraz dostatočne overený. Napriek tomu nevidíme dôvod, prečo tieto tradičné rastlinné čaje nepoužívať v podpornej liečbe cukrovky.

Tradičný diabetický čaj:

vňať jastrabiny            4 diely

fazuľové lusky             4 diely

list čučoriedky             5 dielov

koreň púpavy               3 diely

vňať žihľavy                 2 diely

Dve lyžice zmesi dáme do 1/2 l vody, uvedieme do varu a krátko, najviac minútu, povaríme. Prikryté necháme potom asi 15 minút vylúhovať. Pijeme trikrát denne po tretine množstva.

V tradičnej liečbe diabetu sa používa aj niekoľko ďalších rastlinných výťažkov:

• škorica (Cinnamomum sp.) obsahuje saponín glycyrizín a flavonoidy izoliquiritigenín a liquiritigenín, ktoré podľa niektorých štúdií pôsobia hypoglykemicky, ďalšie štúdie však tento účinok nepotvrdili. Kôra škoricovníka, podobne ako napríklad chmeľ otáčavý (Humulus lupulus), obsahujú tiež polymér metylhydroxychalkónu, ale ani jeho hypoglykemický účinok nebol zatiaľ dostatočne potvrdený.
• Pycnogenol je štandardizovaný extrakt z kôry borovice prímorskej (Pinus pinaster). Podľa niektorých zdrojov znižuje glykémiu a riziko komplikácií diabetu, výsledky zatiaľ neboli potvrdené inými štúdiami a považujeme ich preto za nedostatočné.
• berberín je alkaloid nachádzajúci sa v dráči obyčajnom (Berberis vulgaris), alebo v bežnejšom rebríčku obyčajnom (Achillea millefolium). V dvoch klinických štúdiách sa ukázal účinný (dokonca účinnejší ako metformín) pri znižovaní glykémie a hladiny glykovaného hemoglobínu. Významným obmedzením môže byť pomerne vysoký výskyt nežiaducich účinkov, hlavne neurotoxické účinky a tráviacich problémy (asi u 30% sledovaných).
• pomerne exotickou rastlinou je Salacia reticulata, ktorá pochádza z tropických oblastí pobrežia Indického oceánu (India, Srí Lanka). Medzi jej obsahové látky patrí salacinol, ktorý znižuje aktivitu alfa-glukozidáz v tenkom čreve, čím znižuje vstrebávanie cukrov z potravy.
• podobne exostickou, i keď dostupnou je gymnema lesná (Gymnema sylvestre), známa tiež ako gurmar teda ničiteľ cukru, sa používa v tradičnej ajurvédskej medicíne. Obsahuje zmes saponínov, ktoré by mali mať hypoglykemický účinok, predpokladá sa účinok podobný gliflozínom, teda zníženie spätného vstrebávania glukózy z obličiek. Ide však zatiaľ iba o niekoľko malých štúdií, ktoré si vyžadujú širšie overenie. Zaujímavosťou je pozorovaný prianivý vplyv an HbA1c i hladiny tukov v krvi.
• podávanie omega-3 nenasýtených mastných kyselín EPA (kyselina eikosapentaenová) a DHA (kyselina dokosahexaenová) je vhodné pri viacerých civilizačných ochoreniach, najmä pri srdcovocievnych ochoreniach. Preto je vhodné ich podávať i u diabetikov, najmä 2.typu. Priamy vplyv na hladinu glukózy v krvi sa u týchto látok však nepotvrdil.
• pomerne široko diskutované je aj podávanie kyseliny alfa-lipoovej a niacínu (vitamín B₃, vitamín PP, kyselina nikotínová). Ich podávanie u diabetikov je vhodné, priamy účinok na glykémiu však s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú.

Samostatnou kapitolou sú náhrady cukru alebo umelé sladidlá (najmä xylitol, sorbitol, mannitol a sukralóza), ktoré vyvolávajú menší vzostup hladiny glukózy v krvi po ich konzumácii v porovnaní s potravinami obsahujúcimi cukor. V praxi sa novšie používajú aj iné sladidlá, napríklad zo sladkovky hladkoplodej (Glycyrrhiza glabra) ale najmä stévie cukrovej (Stevia rebaudiana). Táto rastlina obsahuje množstvo rôznych látok, medzi ktorými sú zaujímavé najmä výrazne sladké diterpénové glykozidy steviolu. Vzhľadom na prakticky nulovú energetickú hodnotu a najmä široko diskutovanú otázku bezpečnosti bežných umelých sladidiel na báze acesulfámu, aspartámu, sacharínu či cyklamátu sa v súčasnosti stáva veľmi populárnou.

Nefarmakologická liečba

Základom nefarmakologickej liečby diabetu sú režimové opatrenia, ktoré pozostávajú najmä z fyzickej aktivity a diétneho režimu.

Pravidelná a dlhodobá fyzická aktivita má dokázaný pozitívny vplyv na priebeh cukrovky – zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín, priaznivo vplýva na ďalšie rizikové faktory (vysoký krvný tlak, poruchy v hladinách krvných tukov, obezitu), má aj nemalý psychologický účinok. Pri cukrovke sa odporúčajú najmä aeróbne cvičenia, ako bicyklovanie, chôdza, korčuľovanie, lyžovanie, turistika, plávanie, tanec, tenis. Anaérobné cvičenia ovplyvňujú metabolizmus glukózy menej, ich výhoda je však v odbúravaní zásobného glykogénu a najmä v udržiavaní svalovej hmoty. Odporúča sa podmaximálna záťaž, teda záťaž, pri ktorej si udržiavame asi 75% z maximálneho pulzu vypočítaného jednoducho ako 220-vek, po dobu 30 minút 4-5x týždenne alebo 60 minút 2-3x do týždňa.

Dôležitá je primeraná záťaž a zodpovedajúca fyzická aktivita. Aj vzhľadom na stav srdcovocievneho systému pacienta a prípadné diabetické komplikácie (napríklad pri diabetickej retinopatii sú nevhodné cvičenia s prudkými pohybmi hlavy, kedy hrozí odlúpenie sietnice). Treba pamätať tiež na to, že fyzická aktivita dokáže znížiť hladinu cukru v krvi s rizikom hypoglykémie (najmä u diabetikov 1.typu a diabetikov 2.typu liečených derivátmi sulfonylmočoviny).

Diétny režim

je založený na optimálnom príjme energie s dôrazom na nízky príjem tukov a solí a optimálnom príjme bielkovín, vláknin a tekutín:

• energetický príjem je závislý na priebehu ochorenia, u obéznych diabetikov 2. typu sa odporúča zníženie a u chudých diabetikov 1. typu zvýšenie energetického príjmu.
• príjem tukov by nemal presahovať 30% denného energetického príjmu (vzhľadom na jeho vysokú energetickú hodnotu). Odporúčaný je znížený prísun nasýtených, najmä živočíšnych tukov a cholesterolu a zvýšený príjem nenasýtených mastných kyselín.
• príjem soli menej ako 5 gramov denne (pozor na soľ napr. v údeninách a tepelne upravovaných potravinách).
• príjem bielkovín približne 15-20% denného energetického príjmu, ideálne vyvážene bielkoviny živočíšneho (chudé mäsá, odtučnené mlieko, nízkotučné mliečne výrobky a vaječný bielok) a rastlinného pôvodu (strukoviny, zelenina), čisto vegetariánska strava nie je pre diabetika najvhodnejšia.
• príjem vlákniny asi 30 g denne, či už vo forme rozpustnej (strukoviny, zelenina, ovocie) alebo nerozpustnej (najmä celozrnné obilniny).
• príjem tekutín by mal zodpovedať asi 2-3 litrom denne, ideálne vo forme čistej vody, nesladeného čaju alebo nesladených minerálnych vôd s nízkym obsahom sodíka, nevhodné sú sladené sýtené nápoje. Odporúča sa tiež striedma konzumácia alkoholu (maximálne 30g denne, ideálne suchého červeného vína, konzumácia destilátov a piva je nevhodná).

Započítateľné sacharidové potraviny v množstve, ktoré zodpovedá 1 SJ

Samostatnou kapitolou je príjem cukrov, kde by viac ako polovicu denného príjmu mali tvoriť zložené cukry. Hlavne rastlinné škroby (napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, zelenina). Príjem jednoduchých cukrov by mal diabetik výrazne obmedzovať. Pri ovocí odporúčame menej sladké druhy (citrusy, zelené jablko). Pri odhade množstva cukru v potrave pomáhajú tzv. sacharidové jednotky (SJ), pričom 1 SJ zodpovedá 10 gramom využiteľných cukrov a zvýši glykémiu približne o 2mmol/l. Sacharidové potraviny sú prevažne rastlinného pôvodu, zo živočíšnych sa do počtu SJ započítava len mlieko a tekuté mliečne výrobky.