Alergény
Alergény sú látky alebo podnety, ktoré navodzujú špecifickú imunologickú precitlivenosť. Dnes ich poznáme množstvo druhov, ktoré sú zosumarizované v databázach (napr. www.allergen.org), v ktorých sú systematicky zoradené (3 písmená označujú rod alergénu, 4. písmeno druh a nasleduje číslo určujúce poddruh, napr. hlavný alergén mačky Fel d1, alergény roztočov Der p1, Der f1)
Najčastejšími druhmi alergénov sú:
Roztoče
Roztoče sú drobné článkonožce z triedy pavúkovcov. U nás sa ich vyskytuje asi 3000 druhov. Z pohľadu zdravotného rizika sú najdôležitejšie Dermatophagoides pteronissinus a Dermatophagoides farinae, ktoré sú najvýznamnejším celoročným alergénom podieľajúcim sa na skorej senzibilizácii dieťaťa. Ich zdrojom je bytový prach (v kobercoch, matracoch…), ale najvýznamnejším zdrojom sú vtáčie hniezda. Živia sa šupinkami ľudskej kože a iným biologickým odpadom. Samotnými alergénmi sú vlastne enzýmy vylučované týmito roztočmi. Pôsobia prozápalovo na sliznici dýchacích ciest, zvyšujú tiež priepustnosť pre ďalšie alergény. Medzi roztočmi je značná homológia (ak je pacient alergický na jeden typ roztoča, často reaguje aj na ďalšie roztoče). U alergikov na roztoče tiež často pozorujeme skríženú reaktivitu na niektoré potravinové alergény, najmä morské plody.
Plesne
Vyskytujú sa vo vonkajšom prostredí (listy, hlina, vlhké podložie, najmä na jar a na jeseň) a aj vnútornom prostredí (kúpeľne , vane, tam celoročne). Alergénmi sú ich spóry, ktoré sú veľmi malé a ľahko prenikajú až do dolných dýchacích ciest, preto často spúšťačom astmy. Medzi najčastejšie alergény patria plesne rodov Aspergilus, Cladosporium a Alternaria.
Domáce zvieratá
Aj vzhľadom na ich popularitu sú jedným z najvýznamnejších celoročných alergénov. Samotné alergény sú najmä v moči a slinách zvierat, v koži a srsti výrazne menej (dĺžka srsti teda hrá iba minimálnu úlohu).
Najvýznamnejším alergénom je mačka (Fel d1). Jej alergény v prostredí sú lepivé, viažu sa na prach a aj preto veľmi dlho pretrvávajú (aj niekoľko mesiacov po odstránení zvieraťa z prostredia). Je zaujímavé, že ich tvoria všetky mačky (viac kocúry, pričom kastrácia znižuje ich produkciu 3-5-násobne, časté umývanie 2-násobne).
Dreviny
Sú významné sezónne inhalačné alergény. Ide najmä o jarné alergény (najmä brezovité dreviny kvitnúci v marci až máji, prípadne lieska a jelša aj v skoršom ročnom období). Pri týchto alergénoch je častá skrížená reaktivita s potravinami– jablko, mrkva, kôstkové ovocie.
Trávy a obilniny
Ich sezóna je najmä v mesiacoch máj a júl. Medzi jednotlivými podtypmi je výrazná homológia, pri diagnostike teda nemá význam testovať všetky trávy.
Buriny
Tieto alergény spôsobujú prejavy najmä koncom leta. Najvýznamnejším z nich je ambrózia (najmä v južných oblastiach), ktorá skrížene reaguje s banánom a melónom, a palina (najmä na severe Slovenska) známa tiež skríženou reaktivitou s niektorými potravinami (zeler, mrkva, korenie, slnečnicový olej)
Potravinové alergény
Potenciálne každá bielkovina môže byť alergénom, ale 90% potravinových alergií tvoria kravské mlieko, vajíčko, pšenica, sója, arašidy, stromové orechy, ryby, kôrovce. Môžeme ich rozdeliť do tried podľa typu senzibilizácii:
- I.trieda – senzibilizácia najmä tráviacim traktom, sú termostabilné, odolné voči tráveniu, často spôsobujú závažnejšie prejavy (semená, orechy, strukoviny, vajíčka, mlieko)
- II.triedy – najmä inhalačná senzibilizácia, sú termolabilné, majú menšiu alergenicitu.
Alergenicitu, teda schopnosť alergénu vyvolať alergickú reakciu, dokážu niektoré ich úpravy zmeniť. Napr. tepelná úprava často napomáha k zníženiu alergenicity (mrkva, jablko), praženie arašidov naopak alergenicitu zvyšuje, podobne ako podávanie antacíd a inhibítorov protónovej pumpy, teda liekov používaných pri poruchách acidity žalúdka.
Je dobré spomenúť, že dnes často spomínané aditíva sú iba veľmi zriedkavo pôvodcom alergickej reakcie (menej ako 1%).
Nealergénne spúšťače
Ide o podnety, ktoré nie sú alergénom, môžu však spustiť prípadne vyýznamne zhoršiť nástup a priebeh alergickej reakcie alebo ochorenia. Patria sem najmä
- infekcie (RSV, teda respiračný syncyciálny vírus), rinovírusy,
- znečistenie ovzdušia,
- fajčenie aj pasívne,
- stres,
- námaha.
