Typy alergických reakcií

Na základe rozdielnych mechanizmov alergickej reakcie rozlišujeme niekoľko jej typov:

1. typ hypersenzitivity – sprostredkovaný IgE
Ide o v súčasnosti najčastejší a najznámejší typ alergickej reakcie. I keď ide o pomerne rýchlu reakciu (do 20 min.) i ona má svoju „predohru“. Prvé stretnutie organizmu s alergénom vyvolá reakciu bielych krviniek (B-lymfocytov), ktoré začnú produkovať protilátky (triedy IgE), namierené proti alergénu, s ktorým prišli do kontaktu. Protilátky sa potom krvným obehom dostávajú do tzv. žírnych buniek (mastocytov) a zároveň sa informácia o kontakte s cudzorodou látkou uchová v pamäťových T-lymfocytoch. Hovoríme o fáze senzibilizácie.
Opakované stretnutie s alergénom vyvolá masívnu tvorbu IgE, ktoré sa naviažu na IgE na už citlivých žírnych bunkách a vyvolajú uvoľnenie granúl, ktoré sú v nich uložené. Tak sa do okolia dostáva histamín a mnohé ďalšie látky sprostredkujúce zápal. Mastocyty sa nachádzajú v rozličných tkanivách, najviac v spojivovom tkanive a vo všetkých tkanivách, ktoré sú v styku s vonkajškom (koža, sliznice). Klinické prejavy sú potom výsledkom poškodenia cieľového tkaniva.

2. typ hypersenzitivity – cytotoxická reakcia
Aj pri tomto type alergie zohrávajú dôležitú úlohu protilátky, tentoraz imunoglobulíny triedy IgG a IgM. Ide o rýchlu reakciu vyvolávajúcu poškodenie. Stretávame sa s ňou pri autoimunitných ochoreniach alebo napríklad pri nevhodnej transfúzii. Imunoglobulíny G a M za normálnych okolností chránia organizmus proti baktériám a iným mikroorganizmom. Pri nesprávnej transfúzii však reagujú s červeným krvinkami – erytrocytmi a spúšťajú zložitú súslednosť krokov (fagocytóza, aktivácia komplementu), ktoré vedú k rozkladu erytrocytov, ktorá môže byť aj veľmi masívna a končiť smrťou. Podobnou, i keď miernejšou reakciou je v prípade rozdielu v Rh faktore matky a dieťaťa alebo aj alergická reakcia na niektoré lieky, najmä antibiotiká.

3. typ hypersenzitivity – imunokomplexová reakcia
Aj tu zohrávajú kľúčovú úlohu protilátkami triedy IgM a IgG, ktoré spolu s antigénmi vytvárajú zhluky, ktoré sa usadzujú v cieľovom mieste a spúšťajú ďalšie poškodzujúce mechanizmy. S týmto typom reakcie sa stretávame pri chronických, napríklad streptokokových infekciách, niektorých autoimunitných ochoreniach a tzv. exogénnych alergických alveolitídach, teda zápaloch pľúcneho tkaniva. Klinickým prejavom býva horúčka, zápal kĺbov, ciev i obličiek. Poškodenie môže nasledovať už niekoľko hodín po začiatku procesu, ale následky sa môžu prejaviť aj po niekoľkých mesiacoch.

4. typ hypersenzitivity – oneskorená reakcia
Tento typ reakcie je na rozdiel od predchádzajúcich sprostredkovaný bunkami. K reakcii dochádza po 2 – 3 dňoch. Aktiváciou T-lymfocytov dochádza k spusteniu reakcie, ktorá je charakteristická zmenami postihujúcimi najmä kožu. Poznáme viacero podtypov tejto reakcie (napr. kontaktnú alergiu), klinicky najvýznamnejšia je granulomatózny podtyp reakcie, ktorý sa rozvíja niekoľko týždňov a vedie k tvorbe granulómov, ktoré vedú k vážnemu poškodeniu tkaniva. Príkladom je sarkoidóza alebo lepra.