Farmakologická liečba alergií

Kauzálna (príčinná) liečba – alergénová imunoterapia

Kauzálna (príčinná) liečba alergií je zameraná na odstránenie alebo zníženie účinku alergénu, ktorý spôsobuje alergickú reakciu. Tento typ liečby sa odlišuje od symptomatickej liečby, ktorá sa zameriava na zmiernenie príznakov, ako je svrbenie, kýchanie alebo upchatie nosa. Alergénová imunoterapia, známa aj ako desenzibilizácia alebo alergická vakcinácia, je jednou z hlavných metód kauzálnej liečby alergií.

Alergénová imunoterapia (AIT)

Alergénová imunoterapia je jediným typom liečby, ktorý môže viesť k dlhodobému zlepšeniu stavu pacientov s alergiami tým, že mení reakciu imunitného systému na alergény. Je to proces, pri ktorom sa pacientovi podáva postupne zvyšujúca sa dávka alergénu s cieľom „naučiť“ jeho imunitný systém, ako reagovať na tento alergén bez vyvolania zápalu alebo alergickej reakcie.

Alergénová imunoterapia sa zakladá na tom, že imunitný systém pacientov s alergiami reaguje nadmerne na alergény. Cieľom je tento imunitný systém „upravit“ a znížiť jeho precitlivenosť na alergén.

• Tvorba protilátok: Počas imunoterapie sa imunitný systém začína produkovať IgG protilátky, ktoré „blokujú“ účinok histamínu a iných látok, ktoré spôsobujú alergickú reakciu.
• Modulácia T-buniek: AIT modifikuje aktivitu T-buniek, ktoré sú kľúčové pri alergických reakciách. Týmto spôsobom sa znižuje zápal a aktivácia imunitného systému v reakcii na alergén.

Existujú rôzne formy alergénovej imunoterapie, ktoré závisia od spôsobu podávania alergénu a konkrétnej alergie pacienta.

1. Subkutánna imunoterapia (SCIT)

Tento typ imunoterapie sa podáva injekciami pod kožu. Podávanie sa začína malými dávkami alergénu, ktoré sa postupne zvyšujú, až sa dosiahne udržiavacia dávka. Zvyčajne sa podáva injekcia raz za týždeň, neskôr raz za mesiac.

• Výhody: Je veľmi efektívna pri liečbe alergických rinitíd, alergií na peľ, prachové roztoče, včelie a osie bodnutia.
• Nevýhody: Vyžaduje časté návštevy lekára kvôli injekciám.

2. Sublingválna imunoterapia (SLIT)

Sublingválna imunoterapia je novšou formou AIT, kde pacient užíva alergén vo forme tabliet alebo kvapiek, ktoré sa umiestnia pod jazyk. Toto podávanie sa vykonáva doma, čo pacientom poskytuje väčšiu flexibilitu.

• Výhody: Je menej invazívna ako injekcie, je pohodlnejšia a môže sa vykonávať doma.
• Nevýhody: Nie všetky alergény sú k dispozícii v tejto forme imunoterapie.

3. Inhalácia alergénov (napr. pri astme)

U pacientov trpiacich alergickou astmou sa môže využiť aj inhalácia malých dávok alergénov, čo umožňuje priamu stimuláciu dýchacích ciest a zníženie ich hyperreaktivity.

AIT sa obvykle odporúča v prípadoch, keď:

• Alergia spôsobuje výrazné symptómy, ktoré nemôžu byť adekvátne kontrolované pomocou bežných liekov (napr. antihistaminík alebo kortikosteroidov).
• Symptómy alergie trvajú dlhodobo alebo sú veľmi intenzívne.
• Máte alergiu na peľ, prachové roztoče, zvieracie chlpy, alebo alergiu na včelie či osie bodnutia.
• Existuje pozitívna diagnostika, ktorá potvrdzuje konkrétny alergén (napr. kožné testy alebo testy na protilátky).

AIT zvyčajne trvá 3 až 5 rokov. Po tomto období môže mať pacient dlhodobé zlepšenie a môže sa po nej pociťovať úľava aj bez ďalšej liečby.

Účinnosť AIT môže byť veľmi vysoká, s dlhodobým zlepšením alebo vymiznutím príznakov u 60-80 % pacientov. U niektorých pacientov môže imunoterapia viesť k trvalému zníženiu závažnosti alergických reakcií.

Rovnako ako pri iných liečebných postupoch, aj pri alergénovej imunoterapii sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky:

• Mierne vedľajšie účinky: Môže sa vyskytnúť svrbenie v mieste podania injekcie (pri SCIT) alebo mierne ústne podráždenie (pri SLIT).
• Závažné vedľajšie účinky: V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k anafylaktickej reakcii, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Alergénová imunoterapia je účinným spôsobom kauzálnej liečby alergií, ktorá sa zameriava na príčinu ochorenia, nie len na zmiernenie príznakov. Týmto spôsobom môže dlhodobo zlepšiť kvalitu života pacientov trpiacich alergiami a v niektorých prípadoch viesť k trvalému zníženiu príznakov alebo úplnému vyliečeniu. Je dôležité, aby sa liečba vykonávala pod dohľadom odborníka, ktorý zvolí najvhodnejší spôsob a dávkovanie imunoterapie pre konkrétneho pacienta.

Symptomatická (liečba príznakov)

Symptomatická liečba alergií sa zameriava na zmiernenie alebo potlačenie príznakov alergickej reakcie, ktoré môžu zahŕňať kýchanie, svrbenie, nádchu, opuchy, astmatické ťažkosti alebo v najzávažnejších prípadoch anafylaxiu. Adrenalín (epinefrín) je jedným z najdôležitejších liekov používaných na liečbu závažných alergických reakcií, ako je anafylaxia, a má veľmi silný a rýchly účinok na zmiernenie život ohrozujúcich príznakov

Adrenalín

Adrenalín je hormón, ktorý sa prirodzene produkuje v nadobličkách a je kľúčovým prvkom v reakcii tela na stresové situácie (napríklad pri ohrození života). Používa sa aj ako liek v medicíne, najmä v prípade závažných alergických reakcií, ako je anafylaxia.

Adrenalín pôsobí na rôzne systémy v tele a môže pomôcť rýchlo stabilizovať stav pacienta v prípade vážnej alergickej reakcie:

1. Zúženie krvných ciev – Adrenalín spôsobuje vasokonstrikciu (zúženie ciev), čo zvyšuje krvný tlak a pomáha udržiavať prietok krvi do životne dôležitých orgánov, ako je srdce a mozog.
2. Relaxácia hladkých svalov – Adrenalín pôsobí na hladké svaly v dýchacích cestách, čo spôsobuje ich rozšírenie (bronchodilatáciu). To uľahčuje dýchanie, zmierňuje príznaky ako dýchavičnosť, sipot a astmatické záchvaty, ktoré môžu byť spôsobené alergiami.
3. Potlačenie uvoľňovania histamínu – Adrenalín blokuje účinky histamínu a iných mediátorov zápalu, ktoré sú zodpovedné za zápaly a ďalšie príznaky alergie, ako je opuch alebo svrbenie.
4. Zlepšenie funkcie srdca – Adrenalín zvyšuje srdcovú frekvenciu a zlepšuje kontraktilitu srdca, čo pomáha pri zlepšení celkového obehu a okysličovania orgánov.

Adrenalín je liekom prvej voľby pri liečbe anafylaxie a malo by sa ho podať čo najskôr, ak sa objavia príznaky anafylaktickej reakcie.

Formy podávania adrenalínu

1. Autoinjektor adrenalínu – Pre pacientov s vysokým rizikom anafylaxie (napr. pri alergiách na hmyz, potraviny, lieky alebo iné silné alergény) je bežnou praxou používanie autoinjektora adrenalínu. Tieto zariadenia sú navrhnuté tak, aby pacienti mohli samostatne podať dávku adrenalínu v prípade alergickej reakcie.
   • Príklady autoinjektorov: EpiPen, Anapen, Jext.
   • Autoinjektory sú jednoduché na použitie: pacient odstráni kryt, priloží autoinjektor k stehnovej časti a stlačí, čím sa adrenalín aplikuje priamo do svalového tkaniva.
2. Intravenózne podanie – V nemocničných podmienkach, pri veľmi závažnej anafylaxii, môže byť adrenalín podaný intravenózne (do žily) pod prísnym lekárskym dohľadom.

Dávkovanie adrenalínu je závislé od veku a hmotnosti pacienta, bežná dávka adrenalínu u dospelých pri anafylaxii je 0,3-0,5 mg podaných intramuskulárne (do svalu) každých 5-10 minút, ak sú príznaky stále prítomné a pacient nereaguje na prvú dávku., u detí s hmotnosťou 10-25 kg sa obvykle podáva 0,15 mg, a pre deti nad 25 kg sa podáva dávka 0,3 mg. Autoinjektory sú k dispozícii v rôznych dávkach v závislosti od veku a hmotnosti pacienta.

Adrenalín je veľmi účinný, ale môže mať aj niektoré vedľajšie účinky, ako zvýšený krvný tlak, zvýšená srdečná frekvencia, závraty, nervozita alebo úzkosť, bolesti hlavy, vzácne (ale závažné) arytmie (abnormálne srdcové rytmy). Tieto vedľajšie účinky sú zvyčajne dočasné a po aplikácii adrenalínu sa rýchlo zlepšia.

Adrenalín je život zachraňujúci liek, ktorý je nevyhnutný pri liečbe závažných alergických reakcií, ako je anafylaxia. Jeho včasná aplikácia môže zabrániť vážnym komplikáciám a záchvatom šoku, čím zabezpečí stabilizáciu pacienta až do príchodu lekárskej pomoci. V prípade rizika anafylaxie by mal každý pacient, ktorý je na to náchylný, mať dostupný autoinjektor adrenalínu a mal by byť informovaný o správnom použití tohto zariadenia.

Antihistaminiká

Antihistaminiká sú lieky, ktoré sú bežne používané pri symptomatickej liečbe alergií. Ich účelom je blokovať účinky histamínu, látky, ktorá sa uvoľňuje v organizme počas alergickej reakcie a spôsobuje zápal, opuch a ďalšie nepríjemné príznaky.

Histamín je chemická látka, ktorá sa uvoľňuje z bunky počas alergickej reakcie (napríklad pri stretnutí s peľom, prachovými roztočmi alebo zvieracími chlpy). Histamín sa viaže na receptory v tele, najmä H1-receptory, a spôsobuje:

• Rozšírenie krvných ciev (čo vedie k opuchu a začervenaniu),
• Svrbenie, kýchanie,
• Zvýšené vylučovanie hlienu (nádcha),
• Zúženie dýchacích ciest (čo môže spôsobiť ťažkosti s dýchaním, ako pri astme).

Antihistaminiká blokujú tieto receptory, čím zmierňujú alebo zabraňujú týmto príznakom.

Typy antihistaminík

1. Prvé generácie antihistaminík – blokujú H1-receptory, ale majú aj sedatívne účinky, pretože dokážu prechádzať cez hematoencefalickú bariéru a ovplyvňovať centrálny nervový systém. To môže viesť k únave, ospalosti, sucho v ústach, rozmazanému videniu a ďalším nežiaducim účinkom. Príkladom môže byť prometazín. Ich výhodou je rýchly nástup účinku, nevýhodou ospalosť, sedácia, môže zhoršiť pozornosť a výkon pri činnostiach, ktoré si vyžadujú sústredenie (napríklad šoférovanie).
2. Druhá generácia antihistaminík je navrhnutá tak, aby minimalizovali sedatívne účinky (veľmi nízky prechod hematoencefalickou bariérou). Antihistaminiká s obsahom loratadínu, cetirizínu, levocetirizínu alebo desloratadínu sú dostupné vo forme tabliet alebo kapsúl aj bez lekárskeho predpisu., lokálne pôsobiace Voľnopredajné prípravky s obsahom azelastínu alebo levokabastínu vo forme očných kvapiek a nosových sprejov zmierňujú zápaly a svrbenie očí či svrbenie a výtok z nosa a znižujú opuch nosovej sliznice.  Majú menej vedľajších účinkov (žiadna alebo minimálna ospalosť), sú vhodné na dlhodobé užívanie.
3. Tretia generácia antihistaminík je „vylepšením“ tej predchádzajúcej. Prípravky napr. s obsahom bilastínu sú veľmi špecifické a účinné, pričom spôsobujú ešte menej vedľajších účinkov. Ich nevýhodou môže byť vyššia cena.

Kromoglykáty

– sú ďalšou skupinou liekov, ktoré sa používajú na symptomatickú liečbu alergických reakcií, najmä pri alergickej nádche, astme a alergickej konjunktivitíde. Tieto lieky sú stabilizátory žírnych buniek, čo znamená, že bránia uvoľňovaniu histamínu a iných chemických látok, ktoré spôsobujú zápal a alergické príznaky. Kromoglykáty pôsobia primárne na žírne bunky, ktoré sú kľúčové pri alergických reakciách. Keď alergén vstúpi do tela, žírne bunky uvoľňujú histamín a ďalšie zápalové látky, ktoré spôsobujú typické alergické príznaky ako svrbenie, opuch, zápal a dýchacie ťažkosti. Kromoglykáty zabránia tomuto uvoľňovaniu, čím znižujú alebo predchádzajú vzniku príznakov. Kromoglykáty zabraňujú degranulácii žírnych buniek, čo znamená, že tieto bunky nebudú uvoľňovať histamín, leukotriény a iné zápalové mediátory, ktoré vyvolávajú alergické príznaky. Kromoglykáty teda neblokujú histamínové receptory, ako to robia antihistaminiká, ale predchádzajú vzniku samotného zápalu vďaka tomu, že zabraňujú histamínu vyniknúť zo žírnych buniek.

Kromoglykáty sa často používajú v liečbe chronických alergických ochorení, najmä alergickej rinitídy a konjunktivitídy . Pôsobia preventívne, keďže sa najlepšie využívajú v predchádzajúcej fáze, než sa alergická reakcia už spustí. Podávajú sa vo forme inhalátorov, nosových sprejov alebo očných kvapiek. Medzi ich výhody patrí dobrá tolerancia zo strany pacientov, hlavnou nevýhodou je potreba dlhodobého podávania a najmä podávanie aspoň v 4 denných dávkach. Dnes sa už používajú zriedkavo.

Antileukotriény

Antileukotriény sú skupinou liekov, ktoré sa používajú na symptomatickú liečbu alergií, najmä pri liečbe alergickej astmy a alergickej nádchy. Tieto lieky blokujú účinky leukotriénov, ktoré sú zápalové látky zapojené do alergických reakcií. Leukotriény sú chemické látky, ktoré sa uvoľňujú z bielych krviniek (leukocytov) počas alergickej reakcie. Tieto látky hrajú kľúčovú úlohu v zápalových procesoch, ktoré vedú k opuchu, zúženiu dýchacích ciest a ďalším symptómom alergií, ako sú ťažkosti s dýchaním alebo nádcha. Antileukotrieny blokujú pôsobenie leukotriénov na ich receptory, čo vedie k zmierneniu zápalu a zníženiu symptómov, ako sú zúženie dýchacích ciest (bronchokonstrikcia) v prípade astmy, alebo opuch a zápal nosovej sliznice pri alergickej nádche.

Prípravky s obsahom antileukotriénov (montelukast, zafirlukast, pranlukast) sa dnes používajú najmä pri liečbe alergickej astmy (ako doplnková liečba pri inhalačných kortikosteroidoch alebo ako monoterapia pri miernejších formách astmy), novšie aj v terapii alergickej nádchy.

Lokálne a systémové kortikosteroidy

Kortikoidy (alebo kortikosteroidy) sú silné protizápalové lieky, ktoré sa používajú pri liečbe alergií na symptomatické zmiernenie príznakov. Sú účinné pri liečbe rôznych alergických ochorení, ako je alergická nádcha, alergická astma, kožné alergie a alergická konjunktivitída. Kortikoidy pôsobia na zápalové procesy v tele tým, že znižujú aktivitu imunitného systému, ktorý reaguje na alergény. Znižujú zápal, opuch, dráždivosť a tvorbu hlienu, čím efektívne zmierňujú príznaky alergií, ako sú opuch tkanív (napr. nosovej sliznice pri alergickej nádche), tvorba hlienu, svrbenie a začervenanie alebo zúženie dýchacích ciest pri astme. Kortikoidy regulujú genetické mechanizmy, ktoré kontrolujú uvoľňovanie zápalových mediátorov, ako sú prostaglandíny a cytokíny, ktoré sú zodpovedné za zápalové reakcie.

Kortikoidy sa používajú v liečbe prakticky všetkých alergických ochorení, v zodpovedajúcej forme:

• Inhalačné kortikoidy (beklometazón, budesonid, flutikazón, ciclesonid) – inhalujú sa priamo do pľúc, čím sú veľmi účinné pri znižovaní zápalu v dýchacích cestách
• Nosové kortikoidy (flutikazón, budesonid, mometazón, triamcinolón) – inhalovanie kortikoidov cez nos znižuje opuchy nosovej sliznice a zlepšuje dýchanie pri (nielen alergickej) nádche
• Topické kortikoidy (hydrokortizón, betametazón, mometazón, flutikazón) – sa vo forme krémov a mastí používajú na pokožku pri alergických kožných reakciách, ako je ekzém alebo dermatitída.
• Očné kortikoidy (dexametazón, prednizolón a i.) – používajú sa pri alergickej konjunktivitíde na zmiernenie zápalu a podráždenia očí

Kortikoidy sú veľmi účinné pri zmierňovaní zápalu, čo vedie k rýchlemu zlepšeniu príznakov, pomáhajú pri dlhodobej kontrole symptómov. Hlavnými nevýhodami sú ich nežiaduce účinky – pri dlhodobom používaní v systematických formách (tablety alebo injekcie), môžu kortikoidy spôsobovať oslabenie imunitného systému, zadržiavanie vody, zvýšený krvný tlak, osteoporóza a poruchy spánku, lokálne vedľajšie účinky majú aj na ústnu dutinu, hrdlo a pľúca (napr. opakované infekcie alebo sucho v ústach).

Bronchodilatanciá

Bronchodilatanciá sú lieky používané na symptomatickú liečbu alergií, najmä pri alergickej astme a iných ochoreniach, ktoré spôsobujú zúženie dýchacích ciest. Tieto lieky pôsobia na hlavné svaly v dýchacích cestách a spôsobujú ich uvolnenie, čím zlepšujú prúdenie vzduchu do pľúc a zmierňujú ťažkosti s dýchaním. Bronchodilatanciá uvoľňujú svaly okolo priedušiek (bronchov), čo vedie k ich rozšíreniu (dilatácii). To umožňuje lepší prístup vzduchu do pľúc a zlepšuje dýchanie. Pôsobia buď priamo na beta-adrenergné receptory (beta-2 receptory) v dýchacích cestách, alebo na muskarínové receptory, ktoré sa podieľajú na regulácii svalového tonusu dýchacích ciest.

Existujú dva hlavné typy bronchodilatancií, ktoré sa používajú na liečbu alergických reakcií, najmä pri alergickej astme:

Krátkodobo pôsobiace bronchodilatanciá (SABA)- salbutamol, fenoterol, terbutalín

• používajú sa na rýchle zmiernenie príznakov astmy a alergických reakcií spôsobujúcich zúženie dýchacích ciest. Pôsobia rýchlo (v priebehu niekoľkých minút) a poskytujú úľavu od symptómov ako ťažkosti s dýchaním, kašeľ, zúženie hrudníka a dýchavičnosť. Tieto lieky sa používajú ako záchranná liečba pri akútnych záchvatoch astmy alebo alergických reakciách. Spravidla sa používajú ako inhalátory (metóda inhalácie je najúčinnejšia na dodanie lieku priamo do dýchacích ciest).

Dlhodobé bronchodilatanciá (LABA) – formoterol, salmeterol, indakaterol

• používajú sa na prevenciu astmatických záchvatov a dlhodobú kontrolu alergickej astmy. Tieto lieky pôsobia dlhšie (až 12 hodín alebo viac) a sú určené na kontrolu príznakov astmy alebo chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby (COPD). Dlhodobé bronchodilatanciá sa zvyčajne kombinujú s inhalovanými kortikosteroidmi (ICS), aby sa zvýšila ich účinnosť pri dlhodobom liečení astmy. Podávajú sa prostredníctvom inhalátorov alebo praškových inhalátorov, ktoré zabezpečia dostatočnú dávku lieku do pľúc.

Ich výhodami je rýchla úľava, najmä pri krátkodobo pôsobiacich bronchodilatanciách, nevýhodami možné vedľajšie účinky (najmä LABA – tremor, rýchly pulz, nervozita alebo zvýšený krvný tlak).

Biologická liečba

Biologická liečba je moderný a veľmi účinný prístup v symptomatickej liečbe alergií, najmä pri ťažkých formách alergickej astmy a iných alergických ochoreniach, ktoré nie sú dostatočne kontrolované bežnými liekmi, ako sú kortikoidy alebo bronchodilatanciá. Biologické lieky sú cielené terapie, ktoré ovplyvňujú špecifické molekulárne mechanizmy a zložky imunitného systému zodpovedné za vznik a rozvoj alergických reakcií. Biologická liečba sa zameriava na blokovanie špecifických molekúl alebo receptorov, ktoré sa podieľajú na zápalových procesoch spôsobených alergickými reakciami. Tieto lieky sú zvyčajne monoklonálne protilátky alebo rekombinantné proteíny, ktoré sa viažu na konkrétne molekuly imunitného systému (napríklad cytokíny, protilátky alebo receptory) a modifikujú ich účinky.

Typy biologických liekov používaných pri alergiách

1. Monoklonálne protilátky proti interleukínu-5 (IL-5)
   • IL-5 je kľúčový cytokín, ktorý podporuje aktivitu eozinofilov (typ bielych krviniek zapojených do alergických reakcií), ktoré sú často prítomné pri alergickej astme.
   • Mepolizumab (Nucala) a Reslizumab (Cinqair) sú príklady biologických liekov, ktoré inhibujú IL-5 a znižujú počet eozinofilov, čo vedie k zníženiu zápalu a zlepšeniu kontroly astmy.
2. Monoklonálne protilátky proti interleukínu-4 (IL-4) a interleukínu-13 (IL-13)
   • IL-4 a IL-13 sú cytokíny, ktoré hrajú významnú úlohu v procese alergického zápalu a protilátkovej odpovede.
   • Dupilumab (Dupixent) je biologický liek, ktorý inhibuje tieto cytokíny a je účinný pri liečbe ťažkej alergickej astmy, atopickej dermatitídy a alergickej rinitídy.
3. Monoklonálne protilátky proti imunoglobulínu E (IgE)
   • IgE je protilátka, ktorá je zodpovedná za väčšinu alergických reakcií. Je zapojená do procesu, ktorý vedie k oslobodeniu histamínu a ďalších mediátorov z žírnych buniek.
   • Omalizumab (Xolair) je biologický liek, ktorý sa viaže na IgE a zabraňuje jeho interakcii s receptormi na žírnych bunkách, čím znižuje závažnosť alergických reakcií, ako sú astmatické záchvaty, alergická rinitída a urtikária.
4. Monoklonálne protilátky proti TNF-alfa
   • TNF-alfa je cytokín, ktorý sa podieľa na zápalových procesoch pri mnohých ochoreniach, vrátane alergických ochorení.
   • Niektoré biologické lieky, ako infliximab (Remicade) alebo adalimumab (Humira), sa používajú pri liečbe iných zápalových ochorení (napr. Crohnova choroba), ale niektoré z týchto liekov môžu byť v skúšobnej fáze aj na alergické ochorenia.
5. Biologická liečba pri atopickej dermatitíde
   • Dupilumab je biologický liek, ktorý blokuje IL-4 a IL-13, čo je veľmi účinné pri liečbe atopickej dermatitídy (ekzém). Tento liek zmierňuje zápal a svrbenie pokožky.

Výhodami biologickej liečby sú jej cielené účinky veľmi špecificky na molekulárne mechanizmy alergických reakcií, ako i vysoká účinnosť (pre pacientov s ťažkou alergickou astmou, ktorí neodpovedajú na iné lieky, biologická liečba môže byť veľmi účinná pri zlepšení kontroly symptómov a znížení počtu astmatických záchvatov). Hlavnou nevýhodou je sú vysoké náklady, ako aj potreba injekčného podávania, spomenúť treba aj riziko infekcií (biologická liečba modifikuje imunitný systém)