Typy alergických reakcií
Na základe rozdielnych mechanizmov alergickej reakcie rozlišujeme niekoľko typov alergických reakcií (triedenie podľa Coombsa a Gella):
1. typ hypersenzitivity – precitlivelosť skorého typu sprostredkovaná IgE
Ide o najčastejší a najznámejší typ alergickej reakcie. I keď sa jedná o pomerne rýchlu reakciu (do 20 min.) i ona má svoju „predohru“. Prvé stretnutie organizmu s alergénom vyvolá reakciu bielych krviniek (B-lymfocytov), ktoré začnú produkovať protilátky (triedy IgE), namierené proti alergénu, s ktorým prišli do kontaktu. Protilátky sa potom krvným obehom dostávajú do tzv. žírnych buniek (mastocytov) a zároveň sa informácia o kontakte s cudzorodou látkou uchová v pamäťových T-lymfocytoch. Hovoríme o fáze senzibilizácie.
Opakované stretnutie s alergénom vyvolá masívnu tvorbu IgE, ktoré sa naviažu už citlivé žírne bunky a vyvolajú uvoľnenie granúl, ktoré sú v nich uložené. Tak sa do okolia dostáva histamín a mnohé ďalšie látky sprostredkujúce zápal. Mastocyty sa nachádzajú v rozličných tkanivách, najviac v spojivovom tkanive a vo všetkých tkanivách, ktoré sú v styku s vonkajškom (koža, sliznice). Klinické prejavy sú potom výsledkom poškodenia cieľového tkaniva.
2. typ hypersenzitivity – cytotoxická reakcia
Aj pri tomto type alergie zohrávajú dôležitú úlohu protilátky, tentoraz imunoglobulíny triedy G a M (IgG a IgM). Ide o rýchlu reakciu, s ktorou sa stretávame pri autoimunitných ochoreniach alebo napríklad pri nevhodnej transfúzii. IgG a IgM za normálnych okolností chránia organizmus proti baktériám a iným mikroorganizmom. Pri nesprávnej transfúzii však reagujú s červeným krvinkami – erytrocytmi a spúšťajú zložitú súslednosť krokov (fagocytóza, aktivácia komplementu), ktoré vedú k rozkladu erytrocytov, ktorá môže byť aj veľmi masívna a končiť smrťou. Podobnou, i keď miernejšou, je reakcia v prípade rozdielu v Rh faktore matky a dieťaťa alebo aj alergická reakcia na niektoré lieky, najmä antibiotiká.
3. typ hypersenzitivity – imunokomplexová reakcia
Pri vzniku a rozvoji tohto typu alergickej reakcie opäť zohrávajú kľúčovú úlohu protilátky triedy IgM a IgG. Tieto spolu s antigénmi vytvárajú zhluky, ktoré sa usadzujú v cieľovom mieste a spúšťajú ďalšie poškodzujúce mechanizmy. S týmto typom reakcie sa stretávame pri chronických, napríklad streptokokových infekciách, niektorých autoimunitných ochoreniach a tzv. exogénnych alergických alveolitídach, teda zápaloch pľúcneho tkaniva. Klinickým prejavom býva horúčka, zápal kĺbov, ciev i obličiek. Poškodenie môže nasledovať už niekoľko hodín po začiatku procesu, ale následky sa môžu prejaviť aj po niekoľkých mesiacoch.
4. typ hypersenzitivity – oneskorená reakcia
Tento typ reakcie je, na rozdiel od predchádzajúcich, sprostredkovaný bunkami. K reakcii dochádza po 2 – 3 dňoch aktiváciou T-lymfocytov. Charakteristické sú pre ňu prejavy a zmeny postihujúce najmä kožu. Poznáme viacero podtypov tejto reakcie (napr. kontaktnú alergiu), klinicky najvýznamnejšia je granulomatózny podtyp reakcie, ktorý sa rozvíja niekoľko týždňov a vedie k tvorbe granulómov, ktoré vedú k vážnemu poškodeniu tkaniva. Príkladom je sarkoidóza alebo lepra.
