Diagnostika alergie
Anamnéza
teda rozhovor s pacientom a preskúmanie jeho ťažkostí je základom diagnostiky. V tomto štádiu je potrebné zosumarizovať si prejavy a najmä zistiť predpokladané príčiny alergie. Anamnéze pozostáva z niekoľkých častí:
- rodinná– ohorenie v rodine a teda možná dedičná predispozícia
- osobná – dĺžka dojčenia, tolerancia mliečnej výživy, ekzém v detskom veku, alergické prejavy, prípadné časté respiračné infekcie,
- sociálna – domáce prostredie (vlhkosť, plesne, kúrenie, fajčenie, domáce zvieratá), záujmy pacienta
- pracovná – práca s možnými alergénmi, stres na pracovisku/v škole a pod.
- priebeh aktuálneho ochorenia, vrátane doterajších vyšetrení a liečby vrátane ich výsledkov, existencia zhoršujúcich vplyvov
Fyzikálne a laboratórne vyšetrenia
v prvom rade sa sleduje prítomnosť prejavov ochorenia, ktoré však pri návšteve (napr. mimo sezóny) nemusia byť zjavné. Následne nastupujú laboratórne vyšetrenia:
- Kožné testy
táto populárna testovacia metóda je známa už viac ako 150 rokov (Ch. Blackley, 1867). Princípom je reakcia antigénu (naneseného do kože) so špecifickými IgE protilátkami a spusteniu alergickej reakcie, ktorá sa na koži prejaví teda Lewisovým triasom – pupencom, erytémom (začervenaním) a pruritom (svrbením). Podľa spôsobu aplikácie alergénu poznáme viacero modifikácií – bodové, intradermálne (s nanesedím do kože) a epikutánne (nalepenie náplasí na kožu chrbta) s rozdielnym využitím a diagnostickým potenciálom. Takýmto spôsobom vieme potvrdiť IgE mediované alergie vyvolané inhalačnými, potravinovými alergénmi a niektorými liekmi chemikáliami. Ide o prvú diagnostickú metódu na potvrdenie alergickej rinitídy a konjuktivitídy príp. bronchiálnej astmy. Výhodou je možnosť uskutočnenia testov v každom veku, u detí opakovane na potvrdenie vývoja a príp. ďalších senzibilizácií. Testovanie je hradené zo zdravotného poistenia 1x za 2 roky.
Testovanie prebieha štandardnou metódou, pri ktorej sa testuje viacero alergénov, zvyčajne na oboch predlaktiach s min. 2cm odstupom a hodnotí sa pupenec, ak je ≥3mm. Štandardný panel alergénov u nás tvoria pele (breza, trávy, palina, ambrózia), roztoče, zvieratá (mačka, pes), plesne (Alternaria, Cladosporium) a hmyz (šváb).
Z pohľadu pacienta je dôležité vedieť, že je potrebné vysadiť niektoré lieky (antihistaminiká najmenej 7 dní pred vyšetrením, iminpramín 21dní, fenotiazíny 7dní, kortikosteroidy najmä lokálne 7dní, omalizumab 28-56 dní, dokonca aj UV svetlo 28 dní). Testy sa nevykonávajú pri akútnej infekcii, pri exacerbácii, teda zhoršení alergického ochorenia, počas gravidity. Prebiehajúca peľová sezóna nie je všeobecnou kontraindikáciou tohto vyšetrenia. Testovať je možné aj dojčatá a malé deti, u starších ľudí treba zohľadniť zníženú reaktivitu kože. V prípade pozitívneho výsledku bez klinických prejavov je potrebné zvážiť atopiu.
- Laboratórna diagnostika
Najčastejšie používanou metódou je laboratórne stanovenie špecifických IgE (metodikou RASY, ELISA alebo CAP systém) protilátok, najčastejšie na inhalačné a potravinové alergény, lieky a hmyz. Dôležitým faktom je, že neexistuje priama závislosť medzi klinickým stavom a zistenými hodnotami IgE.
Ďalšou metódou je stanovenie rekombinantných alergénov, teda stanovenie konkrétnych poddruhov alergénov, napr. pri alergii na kravské mlieko, čo má následne vplyv na diagnostiku a najmä liečbu resp. dietetické opatrenia (niektoré z nich sú termolabilné príp. inak ľahko odstrániteľné). Používa sa tiež pri odlíšení alergie a následnej cielenej liečbe alergií na hmys, inhalačné alergény, pri stanovovaní rizika anafylaktickej reakcie na potraviny.
Ďalšie laboratórne testy sú len doplnkové – test aktivácie bazofilov, stanovenie sérovej tryptázy, test blastickej transformácie lymfocytov (pri liekovej alergii).
Funkčné vyšetrenia pľúc
Je v alergiológii používané pri diagnostike bronchiálnej astmy.
- Spirometria
Cieľom vyšetrenia je získať krivku prietok-objem, z ktorého je možné určiť základné parametre výdychu a prípadné príznaky obštrukcie, teda zúženia dýchacích ciest. Vyšetrenie sa nevykonáva pri niektorých závažných ochoreniach (srdcové zlyhávanie, pľúcna hypertenzia , zápal prínosový dutín atď.) - Bronchodilatačné testy
Sa používajú na potvrdenie zvýšenej bronchiálnej reaktivity. Test sa vykonáva najčastejšie podaním salbutamolu (do 6 rokov 200mg, starším 400mg), sledujeme zlepšenie FEV1, teda úsilného objemu vydýchnutého za 1. sekundu po maximálnom nádychu (pozitívny výsledok je zlepšenie o viac ako 12%). - Bronchoprovokačné (bronchokonstrikčné) testy
Sú určené na potvrdenie diagnostiky bronchiálnej astmy. V praxi sa už nevyužívajú špecifické (alergénové) testy, iba testy nešpecifické:
o nefarmakologické (beh v prírode, na páse) – v priebehu 1-2 min. je púotrebné dosiahnuť submaximálnu záťaž (160/min.) a pokračovať ďalších 8 minút, opakovane sa vykonáva spirometria, test je pozitívny pri zhoršení o 12%
o farmakologické (histamín a i.) - Meranie zápalových markerov v dýchacích cestách
Meriame koncentráciu NO vo vydychovanom vzduchu, ale aj v spúte.
