Čo je to alergia?
Alergia je abnormálna, prehnaná a nežiaduca reakcia imunitného systému organizmu na látky – alergény, s ktorými sa bežne stretávame. Alergénmi, teda spúšťačmi alergickej reakcie, môžu byť rôzne prírodné látky (peľové zrná, roztoče, plesne, sekréty a srsť zvierat), chemikálie (lieky, kozmetické produkty, potraviny, kovy…) alebo niektoré iné podnety (slnečné žiarenie, chlad, …)
Kontakt s alergénom pre zdravého jedinca nepredstavuje ohrozenie. Naopak, u človeka s poruchou imunitného systému sú tieto látky či podnety telom vnímané ako nebezpečné a teda sa im bráni. Spúšťa proti nim alergickú reakciu, ktorá je prehnaná a neúčelná. Jej prejavy môžu byť rôzne – od miernych, ktoré iba obťažujú (svrbenia, kožné vyrážky, slzenie a kýchanie), cez závažnejšie (sťažené dýchanie, vznik kožných pľuzgierov) až po život ohrozujúce končiaci smrťou (anafylaktický šok).
Problém alergie v ostatných rokov rapídne rasti. Asi ¼ európskej populácie dnes trpí alergiou a do roku 2025 sa predpokladá, že až 50% Európanov bude trpieť na nejaké ochorenie na alergickom podklade.
Príčiny vzniku alergickej reakcie nie sú úplne známe. S istotou však vieme, že alergia je dedičná. Dnes vieme, že ak ani jeden z rodičov nie je alergikom, riziko alergie u dieťaťa je 5-15%, ak sú však obaja rodičia alergici, riziko rozvoja alergického ochorenia u dieťaťa je 40-60% (ak majú rodičia rovnaké alergické ochorenie, dosahuje toto riziko u ich dieťaťa až 80%).
V spojitosti s alergickým ochorením je potrebné zmieniť ešte ďalší známy pojem – atopia, čo je vrodená náchylnosť k alergickým ochoreniam. Hovorí o tom, že alergia je vlastne celoživotný stav, ktorý môže mať lokalizované prejavy. U atopikov sa už pri narodení, alebo oveľa častejšie až neskôr v priebehu života, prejaví alergické ochorenie. Nevieme celkom presne, kedy a ako sa alergia spustí, vieme však účinne obmedzovať vplyv spúšťačov z vonkajšieho prostredia (životospráva, vyhýbanie sa fajčeniu, expozícia mikroorganizmami, stres, znečistenie ovzdušia, lieky…) a následne priebeh a vývoj celého ochorenia. V tejto súvislosti poznáme tzv. atopický pochod, ktorý hovorí o možnom a zvyčajnom vývoji alergického ochorenia – ekzém v 3-6.mesiaci života a/alebo potravinová alergia v prvom roku (najčastejšie na mlieko, bielok, arašidy), následne neskôr počas života alergická rinitída, ktorá môže prejsť až do astmy. Uvádza sa, že až u 50% detí s atopickým ekzémom sa neskôr v živote rozvinie astma.
