-
26. 6. 2022
Alergici, pozor na skríženú alergiu!
Alergia patrí medzi najbežnejšie chronické ochorenia, ktorými vo vyspelých krajinách trpí minimálne tretina populácie a ich výskyt stále stúpa. Môže vzniknúť kedykoľvek v priebehu života. Alergia je obranná nadmerná reakcia nášho imunitného systému na látky z vonkajšieho prostredia (alergény), kedy dochádza k tvorbe protilátok, ktorých úlohou je tieto látky zneškodňiť. Alergény sa do organizmu dostávajú dýchacími cestami, kožou, sliznicami, tráviacim traktom alebo terapeutickým podaním (lieky). Pre zdravého človeka sú neškodné, avšak s nimi príde do styku „citlivá“ osoba (ktorá má predpoklady k alergii), organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je zodpovedný za prejavy alergie.
Potravinové alergie a neznášanlivosti nie sú dnes nič neobvyklé. Menej známa je však skutočnosť, že za mnohé potravinové reakcie je zodpovedná tzv. skrížená alergia medzi napr. peľovými alergénmi a alergénmi v potravinách. To znamená, že u peľového alergika môže vyvolať alergickú reakciu aj potravina, ktorá obsahuje štruktúrou podobnú látku peľu. Ľudia alergickí na pele trpia 2-3x častejšie potravinovými alergiami. Skrížená alergia sa obvykle prejaví už pár minút po zjedení určitej potraviny pálením pier, podnebia, svrbením v ústach, opuchom, škriabaním v krku čí vyrážkami. Objaviť sa môže aj nádcha, opuch sliznice, zápaly spojiviek a iné. Skrížené alergie sa vyskytujú kedykoľvek v priebehu roka, najčastejšie však počas peľovej sezóny. Napríklad niektorí ľudia nemôžu jesť kiwi v období, keď kvitne breza, ale mimo tohto obdobia ťažkosti nemávajú.
Na zabránenie alergickej reakcie často postačí tepelná úprava jedla, kedy sa alergény varom znehodnotia a nie sú schopné vyvolať alergickú reakciu. Sú však aj výnimky, ktoré obsahujú termostabilné alergény, ktoré odolávajú aj vysokým teplotám ako zeler (najagresivnejšia zelenina, čo sa týka skrížených alergií), petržlen, arašidy, orechy a iné. Pri precitlivelosti na jablká niekedy stačí jablko ošúpať alebo uprednostniť červené jablká, ktoré zvyknú spôsobovať menej ťažkostí ako zelené. Pri alergii na peľ sa môže vyskytnúť alergická reakcia aj po požití bylinkových čajov alebo rastlinných sirupov či kvapiek proti kašlu. Nižšie uvádzam konkrétne príklady skrížených alergií, ktoré sa môžu vyskytnúť.
Ľudia alergickí na peľ brezy môžu zareagovať alergickou reakciou na:
- jablko, hruška, višňe, čerešne, marhuĺa, broskyňa, kiwi, avokádo, litschi
- zeler!!, zemiaky, špargľa, hrášok, mrkva
- orechy – vlašské, lieskovce, mandle
Ľudia alergickí na peľ artemisie (palina) môžu zareagovať alergickou reakciou na:
- zeler!!, pertržlen, mrkva, paštrnák, mango
- koreniny – chili, fenikel, kari, artičoky, koriander, oregáno, majorán, bazalka, tymián, rozmarín, feferonky, čierne a zelené korenie, slnečnicové semienka
- rumanček, mäta, šalvia
Ľudia alergickí na pele tráv môžu zareagovať alergickou reakciou na:
- rajčiny, melón, mango, cukrová repa, špenát, sója, šošovica, arašidy, pšeničná múka
Ľudia alergickí na roztoče môžu zareagovať alergickou reakciou na:
- krevety, ustrice, krab, langusta, slimák
Ľudia alergickí na latex môžu zareagovať alergickou reakciou na:
- Banány, kiwi, avokádo, papaya, ananás, grapefruit, melón, broskyňa, figy, datle, gaštany
- Paradajky, špenát, zemiaky
Alergiu, ekzém alebo astmu môžu zhoršiť aj farbivá a prísady v liekoch a potravinách (tzv. syndróm čínskej kuchyne). Rizikový je glutamát sodný (E621), sójová omáčka, oriešky alebo potraviny a lieky s obsahom farbiva tatrazín a erytrozín.
Autor: PharmDr. Zuzana Bugárová
