Kašeľ

Čo treba vedieť o liečbe kašľa?

Kašeľ je fyziologický obranný reflex, ktorý slúži na odstránenie cudzích častíc a sekrétov z dýchacích ciest. Akútny kašeľ trvá menej ako 3 týždne u detí alebo menej ako 6-8 týždňov u dospelých. Najčastejšou príčinou akútneho kašľa bývajú respiračné infekcie spôsobené vírusmi, baktériami, zriedkavejšie plesňami. Ďalšou častou príčinou bývajú alergie. Za chronickým dlhodobo trvajúcim kašľom stojí napríklad astma, gastroezofageálny reflux-GERD (návrat žalúdočnej kyseliny), syndróm zadnej nádchy (postnasal drip, novšie UACS-upper airway cough syndrom) a iné.

V tomto článku sa budeme zaoberať akútnym sezónnym kašľom, s ktorým sa stretávame pri bežných infekciách dýchacích ciest. Rozoberieme si liečbu suchého (neproduktívneho) kašľa aj produktívneho vlhkého kašľa. Liečba suchého kašľa by mala trvať krátko, prípadne sa podáva len intermitentne – striedavo, prerušovane, napr. len na noc. Zatiaľ , čo liečba vlhkého kašľa býva dlhodobejšia a pravidelná.

Liečivá podávané pri suchom kašli – antitusiká

• Lieky podávané pri suchom kašli neliečia kašeľ, neurýchľujú uzdravenie, neovplyvňujú priebeh ochorenia.
• Úlohou antitusík je tlmiť reflex na kašlanie, podávame ich len pri neproduktívnom kašli, ktorý nás vyčerpáva, je dlhotrvajúci, bolestivý, spôsobuje diskomfort; t.z. ak si 5x za deň sucho zakašlete a nejak zvlášť vás to neobťažuje a neotravuje, netreba hneď siahať po antitusikách, môžete si ich naordinovať napríklad na noc, aby ste sa vyspali
• Podávať antitusiká deťom do 6 rokov rokov treba opatrne, často sa volia antihistaminika 1. generácie (Fenistil, Dithiaden) alebo periférne pôsobiacie antitusiká (butamirát, dropropizín), ktoré majú nižšie riziko toxicity, prípadne fytoterapia (rastltinné preparáty).
• Antitusiká sa nepoužívajú na tlmenie kašľa u astmatikom, ani u pacientov s respiračnou insificienciou.
• Antitusiká sa nepodávajú súčasne s liekmi na vykašliavanie.

Poznámka: Na trhu máme kombináciu antitusika s expektoračným liečivom (Stoptussin)– butamirát +guajfenezín, ale kedže je expektoračné liečivo v prípravku v nízkej dávke, je tento účinok viacmenej zanedbateľný; prípravok slúži najmä na potlačenie suchého kašľa.

Antitusiká delíme na centrálne a periférne:

1. centrálne – majú silný antitusický (kašeľ tlmiaci) účinok, riziko útlmu dýchania:

Kodein – viazaný na lekársky predpis, neindikuje sa pri bežných akútnych ochoreniach, viaceré nežiaduce účinky

Dextrometrofan (Robitussin)– voľnopredajný, netlmí dýchanie, menej nežiaducich účinkov, nepodáva sa u detí do 2 rokov, aj u starších deti s opatrnosťou

Oxeladin (Paxeladine) – nevhodný pre deti do 15 kg

2. periférne – menej nežiaducich účinkov, slabší antitusický účinok, bezpečnejšie pre malé deti

– butamirát (Tussin, Sinecod, Stoptussin), dropropizín

Liečivá podávané pri vlhkom kašli – zahlienenie, tzv. mukoaktívne lieky

Mukoaktívne lieky pomáhajú pri liečbe produktívneho kašľa rôznymi mechanizmami ako mukolytiká (rozkladajú hlieny, aby sa ľahšie vykašlali), mukokinetiká (zvyšujú pohyblivosť hlienov a ich odstraňovanie), mukoregulačné účinky (znižujú produkciu hlienu, antioxidačné účinky), expektoračné úcinky (reflexne-dráždením zvyšujú produkciu riedkeho hlienu, čo navodzuje kašlanie).

Pre dosiahnutie maximálneho účinku treba mukoaktívne liečivá užívať dlhšie, nástup účinku je viditeľný zvyčajne za 3-4 dni.

Diskutabilné je podávanie mukolytík u detí do 2 rokov, ktoré majú obmedzený kašliaci reflex. Na Slovensku sa s tým stretávame, v zahraničí zriedkavejšie alebo vôbec. Každopádne štúdie nepotvrdzujú prínos takejto liečby, nezanedbateľné je tiež zvýšené riziko paradoxnej hypersekrécie hlienu pri užívaní mukolytík (acetylcysteín) u takto malých detí. Riziko podávania mukolytík u detí do dvoch rokov vysoko prevyšuje ich benefit, mnohé pediatrické spoločnosti alebo aj FDA sa zhodujú, že mukolytiká s ohľadom na nízky dôkaz ich účinnosti a bezpečnostné riziká, by sa deťom do dvoch rokov nemali vôbec podávať. EMA dokonca už v roku 2015 dospela k záveru, že pri užívaní mukolytík (bromhexin, ambroxol) detí do 4 rokov, prevažujú riziká nad benefitom liečby.

N-acetylcystein (Solmucol, Acc)

– rozkladá hlieny a umožňuje ich ľahšie vykašlanie

– má aj antioxidačné účinky

– nie je vhodný pre astamtikov

Ambroxol (Ambrobene, Mucosolvan, Flavamed, Solvolan)

– má mukolytický aj mukokinetický účinok

– má aj mierny antitusický účinok (vyvolaný miestnym anestetickým účinkom)-zmierňuje kašeľ

– zvyšuje koncentráciu niektorých antibiotík v hliene (amoxicilín, ampicilín, cefalosporíny) – pozitívna (žiaduca) interakcia

– nemôže sa podávať pri akútnej vredovej chorobe

Bromhexin

– podobný účinok ako ambroxol, bromhexin sa v organizme transformuje na ambroxol

Erdostein (Erdomed)

– je vhodný na liečbu akútneho aj chronického kašľa

– výhody: má aj mukomodulačné účinky – znižuje tvorbu a objem hlienov; zabraňuje priľnutiu baktérií k sliznici dýchacích ciest; pôsobí antioxidačnej a protizápalovo (znižuje tvorbu IL-6, IL-8..)

– vhodný pre deti od 15kg

Fytoterapia pri liečbe kašľa

Liečba kašľa pomocou niektorých raslinných extraktov je pomerne dobre prebádaná, mnohé rastliny majú potvrdený benefit pri terapii dýchacích ciest. Ich účinok je viditeľný, nežiaduce účinky minimálne.

Extrakt z listov brečtanu (Prospan, Hedelix) – expektorans (vykašliavanie)

Extrakt z listov skorocelu (Mucoplant) – liečba predovšetkým suchého kašľa

Extrakt z koreňa pelargónie (Kaloba) – akútne infekcie horných dýchacích ciest doprevádzané najmä suchým kašľom

Bronchipret, Sinupret – rastlinné zmesi určené predovšetkým na podporu vykašliavania, sinusitídy

Antihistaminka pri liečbe kašľa nealergického pôvodu?

Histamin nie je nositeľom iba alergickej reakcie ale zápalu všeobecne.

Antihistaminiká potláčajú reakcie, ktoré vyvoláva uvoľnený histamín na slizniciach dýchacích ciest. Klinicky sa to prejavuje potlačením svrbenia, kýchania, sekrécie (produkcia hlienov) a kongescie (zvýšené prekrvenie,opuch slizníc).

Antitusické účinky majú len staršie antihistaminiká 1. generácie – dimetinden (fenistil), bisulepin (dithiaden), prometazin, cyproheptadín… Ich účinok je sprostredkovaný ovplyvnením histamínovych receptorov na nervovych vláknach podieľajúcich sa na vzniku kašľa, nepriamy účinok na kašeľ – brzdia tvorbu hlienu v nosovej dutine, ktorý potom menej zateká.

Antihistaminiká je preto možné podávať nie len pri alergickom kašli, ale aj pri kašli spojenom s nádchou (sekrécia z nosa, opuch sliznice), kašli pri laryngitíde (opuch hrtana), podávajú sa aj pri kašli malých detí.