Hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré môže byť akútne alebo chronické, s potenciálom viesť k fibróze, cirhóze a vo vážnych prípadoch až k zlyhaniu pečene. Hepatitída môže mať vírusový, toxický, autoimunitný alebo metabolický pôvod.
- Vírusová hepatitída – najčastejšia forma:
- Hepatitída A (HAV) – akútne, fekálno-orálne prenosné ochorenie; väčšinou sa spontánne uzdravuje a nezanecháva chronické poškodenie.
- Hepatitída B (HBV) – prenáša sa krvou, telesnými tekutinami a perinatálne; môže prejsť do chronickej formy a spôsobiť cirhózu alebo hepatocelulárny karcinóm.
- Hepatitída C (HCV) – krvou prenosná infekcia; často prebieha asymptomaticky, ale u väčšiny pacientov sa vyvinie chronická hepatitída, ktorá môže viesť k cirhóze.
- Hepatitída D (HDV) – vyskytuje sa len spolu s HBV, zhoršuje priebeh ochorenia.
- Hepatitída E (HEV) – fekálno-orálna, akútna forma; u imunokompromitovaných môže byť závažná.
- Toxická hepatitída – vzniká v dôsledku:
- Alkoholovej hepatitídy
- Chemických alebo potravinových toxínov
- Chronického alebo akútneho pôsobenia liekov (napr. paracetamol pri predávkovaní, niektoré antibiotiká a chemoterapeutiká)
- Autoimunitná hepatitída – zápal spôsobený nesprávnou imunitnou odpoveďou, pri ktorej telo napáda vlastné hepatocyty.
- Metabolická hepatitída – vzniká sekundárne k metabolickým ochoreniam, napríklad nealkoholová steatóza (MASLD/NASH).
Patogenéza
Zápal pečene spôsobuje poškodenie hepatocytov, čo vedie k uvoľňovaniu enzýmov (ALT, AST) do krvi. Dlhodobý zápal aktivuje hviezdicovité bunky pečene, ktoré produkujú kolagén a podporujú fibrózu. Chronický zápal narušuje normálnu architektúru pečene, zhoršuje metabolické a detoxikačné funkcie a môže viesť k cirhóze.
Klinické príznaky
Hepatitída sa môže prejavovať širokým spektrom príznakov, od asymptomatických po ťažké:
- Žltačka – zažltnutie kože a očného bielka, tmavý moč
- Únava a slabosť – pretrvávajúca, nezvyčajná únava a nechutenstvo
- Nevoľnosť, zvracanie, strata chuti do jedla
- Tupá bolesť alebo tlak pod pravým rebrovým oblúkom
- Svrbenie kože – hlavne pri cholestáze a hromadení bilirubínu
- Nešpecifické symptómy – zvýšená telesná teplota, bolesti kĺbov, slabosť
Chronická hepatitída môže byť dlho asymptomatická, pričom poškodenie pečene sa vyvíja nenápadne, často až do pokročilej fibrózy či cirhózy.
Diagnostika
- Laboratórne testy: ALT, AST, GGT, ALP, bilirubín, albumín, sérologické testy vírusovej hepatitídy (HAV IgM, HBsAg, anti-HCV)
- Zobrazovacie metódy: ultrasonografia, elastografia, CT, MRI – na posúdenie fibrózy a štrukturálnych zmien
- Histológia: biopsia pečene, ak je potrebné určiť stupeň poškodenia a typ zápalu
Liečba
- Akútna vírusová hepatitída: podporná liečba – hydratácia, odpočinok, výživa; väčšina pacientov sa spontánne uzdraví
- Chronická hepatitída B a C: antivirotiká, nukleotidové/nukleozidové analógy, pri HCV priamo účinné antivirotiká (DAAs) s vysokou úspešnosťou
- Toxická hepatitída: okamžité zastavenie expozície toxínu; pri paracetamole N-acetylcysteín
- Autoimunitná hepatitída: imunomodulačná liečba – kortikosteroidy, azatioprín
- Podporná liečba: výživa, vitamíny, kontrola elektrolytov a funkcie pečene
Komplikácie
- Prechod do fibrózy a cirhózy
- Riziko hepatocelulárneho karcinómu
- Chronické zlyhávanie pečene, potreba transplantácie pečene
Transplantácia pečene
- Posledná možnosť pri konečnom štádiu chronickej hepatitídy
- Umožňuje obnoviť funkciu pečene, ale pri HBV/HCV existuje riziko reinfekcie štepu
- Kritické je hodnotenie celkového zdravotného stavu a eliminácia rizikových faktorov
