Bioaktívne látky a strava pri ochoreniach pečene

Čo hovorí výskum?

Vedeli ste, že najrozšírenejším chronickým ochorením pečene je tzv. nealkoholová tuková choroba pečene (NAFLD)? Postihuje až 25% svetovej populácie. Nastáva, keď  sa hladina intrahepatálneho tuku (toho, čo sa ukladá do pečene pri nadmernej konzumácii energie z jedla) zvýši na viac ako 5%. Je úzko prepojená aj s metabolickým syndrómom (nazýva sa aj metabolicky asociovaná tuková choroba pečene), inzulínovou rezistenciou, diabetom 2. typu a srdcovocievnymi ochoreniami. Ak NAFLD pretrváva a zhoršuje sa, časom môže vzniknúť zápalové štádium nazývané aj nealkoholická steatohepatitída (NASH).

Nadváha a obezita sú hlavnými rizikovými faktormi vzniku NAFLD a je pravdepodobné, že až 90% populácie s obezitou trpí NAFLD. Keďže príznaky nie sú vždy zrejmé, hlavne v počiatočných štádiách ochorenia, veľa ľudí o probléme ani nemusí vedieť. Pri poškodení hepatocytov sa vylučujú enzýmy ako alanínaminotransferáza (ALT), aspartátaminotransferáza (AST) a alkalická fosfatáza (ALP), ktorých zvýšená hladina v krvi indikuje ochorenia pečene. Ak máte obavy, skonzultujte vaše krvné testy s lekárom.

Existuje spôsob, ako predísť NAFLD?

Ukazuje sa, že 7 až 10-percentná cielená strata váhy u jedincov s nadváhou alebo obezitou (+/- prítomným NAFLD alebo NASH) vie znížiť steatózu (stukovatenie) pečene a zlepšiť pečeňové testy, pričom úbytok váhy nad 10% vie zlepšiť stav fibrózy a NASH.

Úprava životosprávy je najlepšia cesta, ako minimalizovať riziko progresu ochorenia. Nízko kalorická diéta sa preukázala ako prospešná pri NAFLD, vďaka efektu na podporu chudnutia. Viaceré výskumy ale potvrdzujú pozitívny účinok stredomorskej diéty v liečbe NAFLD. Zistilo sa, že u pacientov s NAFLD, ktorí mali nastavenú stredomorskú diétu (a to aj bez cvičenia alebo inej fyzickej aktivity) bolo spozorované zníženie intrahepatálneho tuku. Z prierezových štúdii sa taktiež zistilo, že tí, čo konzumovali stredomorskú stravu mali o 56% nižšie riziko vzniku NAFLD.

Voľné radikály a oxidačný stres sú spúšťačmi rozvoja (patogenézy) a progresie NAFLD. Štúdia, v ktorej boli pacienti rozdelení do troch skupín podľa intervencií: stredomorská diéta, stredomorská diéta + antioxidanty, kontrolná skupina (bez intervencie), poukazuje na pridaný benefit antioxidantov, keďže táto skupina pacientov mala najpriaznivejšie výsledky spomedzi všetkých. Dá sa teda povedať, že strava bohatá na antioxidanty a vlákninu (v zelenine, ovocí a strukovinách) a nenasýtené tuky, má ochranný účinok pri NAFLD.

Sú látky alebo potraviny,  ktoré sa oplatí pridať do stravy?

Vitamín E – Pri NASH (zápalovom štádium NAFLD), vitamín E môže pomôcť znížiť zápal (steatohepatitídu). Vitamín E (tokoferol) je silný antioxidant, ktorý znižuje poškodenie buniek dôsledkom oxidačného stresu, zápal a fibrózu pečene. Výskum potvrdzuje jeho benefit na zlepšenie hladiny ALT a AST, steatózy a fibrózy pri NAFLD. Výskyt fibrózy sa výrazne znížil u pacientov, ktorí užívali >600IU vitamínu E denne po dobu aspoň 12-tich mesiacov. *Nutričnými zdrojmi vitamínu E sú: orechy (mandle) a semiačka, rastlinné oleje, listová zelenina, avokádo, tekvica.

Káva– Vo výskumoch sa spomína aj káva. Je bohatým zdrojom antioxidantov (kyselina chlorogénová, tokoferol), ale obsahuje aj iné látky ako kofeín, bioaktívne diterpenoidy (cafestol a kahweol), niektoré vitamíny a minerály (draslík, niacín, magnézium). Štúdie naznačujú, že konzum >2 šálok kávy za deň môže zredukovať vznik fibrózy alebo cirhózy pečene (v rôznych etiológiach). Káva môže chrániť aj pred vznikom NAFLD a poukazuje sa aj na potenciálny ochranný účinok voči rakovine pečene.

Ďalší výskum naznačuje potenciálny benefit látok ako:

• Vitamín D – meta-analýza štúdii o efekte vitamínu D na hladinu AST, triglyceridov, a cholesterolu nepotvrdila klinický benefit. Bolo ale overené, že suplementácia vitamínu D má priaznivý efekt na kontrolu glykémie a na inzulínovú senzitivitu u pacientov s NAFLD. Môže sa preto používať popri farmakoterapii pri NAFLD.
• Probiotiká a prebiotiká pomohli znížiť index telesnej hmotnosti (BMI), hladinu ALT a AST, pričom efekt na krvné lipidy nebol významný. Nie je však úplne známe, aká by mala byť dávka a dĺžka dávkovania na dosiahnutie klinického benefitu.
• Kyselina ellagová – silný antioxidant ktorý má hepato-protektívne účinky. Nachádza sa napr. vo vlašských orechoch, červenom ovocí (jahody, maliny, granátové jablko, ríbezle), hríboch. Momentálne sa ale nedá potvrdiť jej terapeutický efekt a bezpečnosť v manažmente ochorení pečene a ďalší výskum je potrebný na vytvorenie záverov.
• Kurkumín– aktívna látka v kurkume, má protizápalové účinky. Pri dávke 50-3000 mg denne po dobu 8-12-tich týždňov bol spozorovaný pokles hladiny triglyceridov, cholesterolu, glykémie nalačno, inzulínovej rezistencie, váhy a BMI u jedincov s NAFLD. Odporúčania do klinickej praxe sú však zatiaľ limitované.

Je dôležité poznamenať, že zaradenie jednej potraviny alebo doplnku do vášho dňa neznamená automaticky, že ste imúnny voči poškodeniu pečene. Niektoré bioaktívne látky môžu pomôcť ale ide primárne o cielenú zmenu životosprávy, kde vyradením alkoholu a zlepšením kvality stravy, zároveň zaradením pravidelného pohybu maximalizujete svoju šancu na prevenciu ochorení pečene a asociovaných rizikových faktorov.

AUTOR: MSc. Veronika Zákopčaníková, nutričná špecialistka

zdroj: freepik.com, AI