-
22. 11. 2020
Čo je pamäť?
Pamäť je ľudská schopnosť kódovať, ukladať, uchovávať a následne si pripomínať informácie, zručnosti, návyky, fakty a minulé skúsenosti z mozgu. Ide o uchovávanie minulých skúseností na ovplyvnenie súčasného správania. Je súčet toho, čo si pamätáme, dáva nám schopnosť učiť sa a adaptovať sa na predchádzajúce situácie, budovanie vzťahov. Pamäť sa nenachádza na konkrétnom mieste v mozgu, je rozptýlená do rôznych oblastí (každú kóduje iná časť mozgu). Pri spomienkach, pri vykonávaní určitých činnosti dochádza k reaktivácií týchto rôznych oblastí mozgu a ich spolupráci.
Pamäť spolu s pozornosťou, rečou, myslením, porozumením informáciám, posudzovaním, schopnosťou riešiť problémy, plánovaním a mnohými ďalšími patrí medzi kognitívne funkcie. Súvisí s učením, ale odlišujú sa od seba. Pri učení sa ukladajú vedomosti do pamäte, ktorá umožňuje opätovné načítanie týchto naučených vedomostí.
Typy pamäte a možnosti ovplyvnenia
Rôzne typy pamäte majú osobitý režim činnosti. Všetky spolupracujú na procese zapamätávania.
Senzorická pamäť uchováva informácie získané prostredníctvom piatich zmyslov – chuť, čuch, zrak, sluch a hmat. Tento typ pamäte je veľmi krátkodobý a nedá sa predlžovať prostredníctvom cvikov.
Krátkodobá pamäť slúži k dočasnému uchovaniu informácii s cieľom splnenia úlohy. Na zvýšenie kapacity tohto typu sa používa napríklad proces kognitívnej psychológie, ktorý sa označuje ako chunking. Táto metóda je založená na rozkladaní informácií na časti, ktoré sa potom spoja do zmysluplného celku. Napríklad rozdelenie telefónneho čísla na trojčíslia zvýši šancu zapamätania oproti snahe zapamätať si celé číslo naraz.
Krátkodobá pamäť sa spontánne rozpadá, je možné ju predĺžiť opakovaním, napríklad čítaním položiek, ktoré je potrebné zapamätať si nahlas. Aj táto pamäť má svoju kapacitu, a preto nové poznatky vytláčajú tie staršie.
Dlhodobá pamäť, už podľa názvu hovorí o dlhodobom uchovávaní informácií. Je neobmedzená. Počas učenia sa vytvárajú neuróny a spojenia medzi nimi, tzv. synapsy.
Poškodenie pamäti súvisiace s vekom
Zhoršenie pamäte s pribúdajúcimi rokmi je prirodzený proces. U 40 percent ľudí vo veku 65 rokov dochádza k poškodeniu pamäte bez súvisu s ich zdravotným stavom. Spomalí sa proces kódovania, vyhľadávania a vybavovania. Znižuje sa tvorba a sekrécia bielkovín a hormónov, ktoré sa podieľajú na tvorbe mozgových buniek a na udržaní ich zdravia. Znižuje sa prietok krvi mozgom, čo pôsobí na kognitívne funkcie. Vytvorené nervové spojenia slabnú, to ovplyvňuje schopnosť získavať spomienky. Keď sa informácie v pamäti nevyužívajú, dochádza k zabúdaniu.
Pri starnutí dochádza k zmenám na bunkovej úrovni, čo ovplyvňuje aj mozgové bunky, znižuje sa tvorba acetylcholínu. S vekom dochádza k zmenšovaniu mozgu a to vrátane oblasti, kde sa nachádzajú centra pamäte (limbický systém).
Alzheimerova choroba a demencia
Alzheimerova choroba je progresívna neurodegeneratívna porucha CNS, ktorá ovplyvňuje kognitívne funkcie a to hlavne pamäť, myslenie a intelekt. Dochádza k úbytku acetylcholínu, hlavného neuromediátora týchto funkcii. Postupne dochádza k ovplyvneniu aj nekognitívnych funkcii. Vyšší vek, genetické faktory, toxíny vrátane mnohých liečiv, neliečená depresia, nízka psychická aktivita sú rizikovými faktormi vzniku tejto poruchy.
V prípade normálneho starnutia dochádza k neschopnosti zapamätať si základné detaily, ktoré sa udiali pred niekoľkými sekundami alebo rokmi. Demencia je neschopnosť vybaviť si spomienky. Pri demencií majú pacienti dlhé pauzy v reči, pretože medzi nimi chýba reťazec slov. V prípade zhoršenie pamäte nevie človek nájsť vhodné slová.
Tieto poškodenia zdravia vyžadujú pomoc lekára. Včasná diagnostika a nasadenie liečby spomalí progres ochorenia a umožní zachovanie funkcii pre zaobstaranie každodenných potrieb.
Farmakoterapia je zameraná na zvýšenie tvorby acetylcholínu – podávajú sa prekurzory jeho tvorby, napríklad lecitín (denná dávka je až 10g). Samotný lecitín však nestačí na zmiernenie progresu. Ďalšou možnosťou sú liečivá blokujúce enzým, ktorý rozkladá acetylcholín (inhibítory acetylcholínesterázy) – donepezil, galantamin, rivastigmin, ich výdaj je viazaný na lekársky predpis. Podávajú sa tiež nootropiká pre zlepšenie zásobenia mozgu kyslíkom a glukózou. Na ovplyvnenie nekognitívnych funkcií sa používajú antidepresíva, antipsychotiká pri nepokoji a psychotických komplikáciách, …
Poškodenie pamäte v súvislosti so životným štýlom
Nesprávny životný štýl ovplyvňuje rôzne funkcie organizmu, pamäť nevynímajúc. Medzi rizikové faktory s negatívnym vplyvom patria fajčenie, požívanie alkoholu a nesprávne stravovanie.
Fajčenie stimuluje CNS (vplyvom nikotínu) a tým zvyšuje koncentráciu a pamäť. Pri dlhodobom fajčení dochádza zasa k ateroskleróze, čo naopak tieto schopnosti znižuje.
Alkohol bráni rastu buniek, vplýva na hematoencefalickú bariéru, ovplyvňuje krátkodobú aj dlhodobú pamäť. Účinky konzumácie alkoholu na kognitívne schopnosti človeka sú odlišné pri príležitostnej a pravidelnej konzumácií alkoholu. Pravidelné požívanie alkoholu spôsobuje hlbšie kognitívne poruchy. Pri konzumácií alkoholu dochádza k výpadkom krátkodobej pamäte, čo vplýva na človeka tým, že vykonáva skutky, na ktoré si spätne nepamätá. Chronická konzumácia alkoholu môže spôsobiť trvalé poškodenie hipokampu a nedostatok vitamínu B1. Oba tieto faktory vedú k amnézii pozorovanej u chronických alkoholikov.
Poškodenie pamäte ako nežiaduci účinok liečiv
Skupinou liečiv, ktoré majú pri chronickom používaní nepriaznivý vplyv na pamäť, sú hypnotiká a sedatíva. V tejto indikácií sa kedysi používali barbituráty (fenobarbital, thiopental), v súčasnej dobe sú už nahradené bezpečnejšími liečivami. Pri krátkodobej nespavosti sa dnes najčastejšie používajú benzodiazepíny. Najbezpečnejšou skupinou hypnotík je dnes tzv. „Z-generácia“, kde patrí zolpidem, zopiklon a zaleplon, ale aj tie nepriaznivo vplývajú na pamäť a kognitívne funkcie.
BENZODIAZEPÍNY
Liečivé prípravky s obsahom benzodiazepínov majú širšie spektrum účinkov, ako len sedatívne. Používajú sa aj ako anxiolytiká (proti úzkosti a depresii), myorelaxanciá (na uvoľnenie kostrových svalov) a antikonvulzíva (proti epileptickým záchvatom). Patria sem napríklad liečivé látky ako alprazolam, diazepam, klonazepam, bromazepam. Okrem toho, že sú návykové, môže dôjsť pri dlhodobom používaní aj k ovplyvneniu kognitívnych funkcií. Senzitívnou skupinou sú najmä seniori.
ANTIKONVULZÍVA
Antikonvulzíva označované aj ako antiepileptiká sa okrem epilepsie aplikujú aj pri neuropatických bolestiach, bipolárnej poruche a migrénach. Užívajú sa dlhodobo a pravidelne, neriešia príčinu, ale blokujú symptómy. Medzi liečivé látky z tej skupiny, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú pamäť, patrí gabapentín, pregabalin, fenobarbital, benzodiazepíny, vigabatrin, topiramát a valproát.
INÉ
Hlavne starší pacienti sú citlivejší na nežiadúce účinky liečiv. Anticholinergiká sú kontraindikované u pacientov starších ako 65 rokov, pretože výrazne zhoršujú kognitívne funkcie. Veľký negatívny vplyv majú taktiež opiáty, ktoré sa používajú pri silných bolestiach, tiežtricyklické antidepresíva, antihistaminiká 1. generácie, ktoré našli využitie hlavne v terapii alergií, v určitej miere môžu vplývať aj statíny, ktoré sa indikujú na zníženie cholesterolu.
Existuje mnoho ďalších príčin zvýšiť poruchy pamäte. Ako napríklad chronická depresia, únava, pravidelná aplikácia konope. Hypotyreóza, znížená činnosť štítnej žľazy, sa môže taktiež prejaviť aj zhoršením pamäte, pozornosti- kognitívnych funkcii.
Ako si pomôcť?
VODA
Ľudský organizmus je tvorený z veľkej časti z vody (až 70%), voda je základ buniek, jej množstvo sa vekom znižuje. Voda môže taktiež ovplyvniť aj pamäť (vplyvom na mozgové bunky). Dehydratáciu môžu spôsobiť liečivá na odvodenie (diuretiká) a taktiež laxatíva. Človek by mal denne vypiť približne 2 litre vody, čo napomáha správnemu fungovaniu organizmu.
VITAMÍNY
Vitamíny sú zložky, ktoré si ľudské telo nedokáže samo syntetizovať, ale ich musí prijímať v potrave. Problémy s pamäťou môžu súvisieť s deficitom kobalamínu (vitamín B12). Vitamín B12 sa zúčastňuje mnohých metabolických reakcií ako kofaktor, je dôležitý pri tvorbe červených krviniek, syntéze DNA a pre správnu činnosť nervových buniek, znižuje únavu. Nedostatok je väčšinou spôsobený malnutríciou, často sa prejavuje u vegánov, pretože kobalamín sa nachádza hlavne v mäse a rybách. Jeho vstrebávanie negatívne ovplyvňujú aj viaceré liečivé látky ako napríklad metformín, fenytoin a niektoré antibiotiká. Činnosť kobalamínu úzko súvisí s kyselinou listovou (vitamín B9). Tieto 2 vitamíny spolupracujú na psychickej rovnováhe. Na podporu kognitívnych funkcií sa preto používajú v kombinácií.
Ďalším vitamínom skupiny B je tiamín (vitamín B1), ktorý sa podieľa na premene sacharidov na glukózu, čo je energia pre bunky. Taktiež ovplyvňuje psychiku, kognitívne funkcie vrátane pamäte. Deficit sa prejavuje u alkoholikov, pretože dochádza k zníženému vstrebávaniu tohto vitamínu – čo často vedie k poškodeniu nervovej sústavy u alkoholikov. Prírodným zdrojom B1 sú kvasnice, obilniny a mäso.
Vitamín C a vitamín E pôsobia ako antioxidanty, chránia telo pred voľnými radikálmi. Taktiež chránia zdravie mozgu.
OMEGA 3-MASTNÉ KYSELINY (DHA a EPA)
Je potrebné ich prijímať stravou, organizmus si ich syntetizuje len v malom množstve. Priaznivý účinok majú NENASÝTENÉ mastné kyseliny, ako je DHA (dokosahexaénová kyselina) a EPA (eikosapentaénová kyselina). Väčšie množstvo NASÝTENÝCH mastných kyselín vedie k zvýšeniu cholesterolu a kardiovaskulárnym problémom.
DHA a EPA sú súčasťou biologických membrán nervových buniek. Tuková zložka mozgu je až 60%, z toho je DHA bohato zastúpená, mozog si ju selektívne vyberá. Sprostredkováva prenos elektrických signálov medzi bunkami, taktiež má antiflogistický účinok, čo ochraňuje mozog pred zápalovým pôsobením. Zabraňuje zrážaniu krvi a tým chráni organizmus pred cievnou mozgovou príhodou.
Ich príjem je dôležitý aj počas tehotenstva a dojčenia, pretože sa podieľajú na mentálnom vývoji dieťaťa. Prírodnými zdrojmi sú morské plody a ryby, rybí olej.
NOOTROPIKÁ
Ako nootropiká sa označujú liečivá, ktoré ovplyvňujú prekrvenie a metabolizmus CNS (centrálna nervová sústava), a tým stimulujú duševné funkcie. Používajú sa pri akútnych a subakútnych poruchách pamäti po mozgových príhodách, intoxikáciách, po úrazoch, … Patria sem látky ako piracetam, pyritinol, a vinpocetín.
Aplikovať by sa mali ráno alebo na obed a nie pred spaním, pretože by mohli spôsobiť nespavosť.
Piracetam je liečivá látka, ktorá je štruktúrou odvodená od GABA (kyselina gama – aminomaslová). Ovplyvňuje membránu neurónov, taktiež neurotransmisiu. Okrem toho znižuje adhéziu červených krviniek k stene ciev, čo zlepšuje mikrocirkuláciu a bráni vazospasmu, ďalšími indikáciami sú dyslexia, vertigo, kosáčiková anémia a má mierny antiepileptický účinok.
Pyritinol je odvodený od vitamínu B6 a pôsobí taktiež aj ako antioxidant. Vinpocetin je alkaloid rodu Vinca. Taktiež zlepšuje mikrocirkulácia a vychytávanie glukózy a kyslíku z krvi.
GINKGO BILOBA
Zložkou ginka dvojlaločného sú látky známe ako ginkgolidy. Tieto látky patria do skupiny vazodilatancií. Používajú sa pri poruchách prekrvenia koronárnych a mozgových ciev. Extrakty ginkga nie sú vhodné pre tehotné ženy, hlavne v období pôrodu, pretože by sa mohla predĺžiť doba krvácanie a ohrozilo by sa zdravie matky. Nemali by užívať ani pacienti so zvýšenou krvácavosťou a s poruchou zrážania krvi. Neodporúča sa kombinácia ani s antikoagulanciami. Tieto liečivá totiž spomaľujú zrážanie krvi a v prípade úrazu či krvácania by mohlo dôjsť k ohrozeniu života pacienta.
NEKOMBINOVAŤ S:
– Heparín
– Warfarín
– Diklofenak
– Klopidogrel
– Naproxen
– Ibuprofén
ZÁVER
V zdravom tele, zdravý duch.
A aj pamäť je možné ovplyvniť zmenou životného štýlu, či už odvyknutie si od zlozvykov ako fajčenie, požívanie alkoholu, zmena stravovania. Nadmerné množstvo tuku v tkanivách a cievach môže viesť k hypertenzii, cukrovke a ateroskleróze, čo znižuje pretok krvi do mozgu. Zvýšenie prekrvenia môže človek dosiahnuť aj fyzickou aktivitou a cvičením. Pravidelný spánok aspoň 8 hodín má význam, pretože počas spánku dochádza ku konsolidácii pamäte.
Na kognitívne funkcie vplýva aj spoločnosť, či už rodiny, priateľov, ktorí vplývajú pozitívne na našu náladu, obmedzujú depresiu. Dlhodobý stres nepriaznivo znižuje kognitívne funkcie. Je to v dôsledku toho, že pri strese vzniká kortizol (stresový hormón). Ten nepriaznivo vplýva na limbický systém. Preto by sa človek mal vyvarovať stresovým situáciám.
Na lepšie zapamätanie pri učení pomáhajú rôzne mnemotechnické pomôcky, tvorba máp myslí, asociácii, rôzne vizuálne a sluchové pomôcky, zvýrazňovanie v texte. Vytváranie si vlastných príbehov alebo počúvaním druhých. Snažiť sa danému učivu porozumieť a nie sa ho namemorovať. Vytvárať si spojenia medzi jednotlivými informáciami, vytváranie súvislostí, opakovanie naučených faktov.
Pamäť sa dá trénovať hraním hier, logických úloh, lúštením krížoviek, riešením IQ testov alebo čítaním kníh. Pomôcť môže aj plánovanie vecí a ich synchronizácia s dennými rituálmi. Vedenie si diáru alebo iných plánovačov a kalendárov zabráni zabudnúť na dôležité udalosti.
AUTOR: Mgr. Oľga Kadašová
Zdroje:
Zhang, J. (2019). Cognitive Functions of the Brain: Perception, Attention and Memory. Copyright ©IFM Lab. http://arxiv.org/abs/1907.02863
ŠVIHOVEC, Jan a kolektív. Farmakologie. Praha: GRADA, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
https://en.wikipedia.org/wiki/Chunking_(psychology)
https://www.equityoz.sk/app/webroot/media/content/files/kogmitivne%20funkcie%20(1).pdf
https://www.zdravy-recept.sk/vitamin-b12.c17.html
https://www.zdravy-recept.sk/vitamin-b1.c7.html
https://www.klubzdravia.sk/a/omega3-mastne-kyseliny-vasi-sprievodcovia-na-ceste-k-zdraviu
https://www.nutraceutica.sk/sk/nutraceutika-pri-ochoreniach/mozog-a-nootropika/
https://liekysrozumom.sk/clanky/109/pacienti-s-poruchou-zrazania-krvi-nemali-uzivat-ginko
obr.: pixabay.com
