OMEGA-3 MASTNÉ KYSELINY

V súčasnosti trpí väčšina ľudí závažným nedostatkom omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj buniek mozgu a nervov, pre správne fungovanie srdcovo-cievneho systému, imunitného systému a ktoré tiež výrazne pozitívne  ovplyvňujú metabolizmus tukov.

Omega-3 mastné kyseliny sa vyskytujú predovšetkým v rybom oleji a sú tvorené esenciálnymi polynenasýtenými mastnými kyselinami s dlhým reťazcom – eikozapentaénovou kyselinou (EPA) a dokozahexaénovou kyselinou (DHA).

Funkcie omega-3 mastných kyselín v organizme sú nespočetné. Spomenieme najdôležitejšie:

Kardiovaskulárny systém:

Z omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa v tele tvoria tkanivové hormóny, tzv prostaglandíny. Zabraňujú vzniku krvných zrazenín a znižujú viskozitu krvi. Pôsobia tiež vazodilatačne (rozširujú cievy), čo má vplyv na lepšie prekrvovanie všetkých orgánov v tele , správnu činnosť srdca a mozgu. Upravujú metabolizmus tukov, znižujú hladinu triacylglycerolov, priaznivo pôsobia na hladinu cholesterolu. Týmito účinkami výrazne znižujú riziko infarktu, mŕtvice, arytmií, artériosklerózy, vysokého tlaku.

Centrálny nervový systém:

Omega-3 mastné kyseliny majú zásadnú úlohu pri stavbe mozgu, (ľudský mozog tvorí približne zo 60% tuk, pričom polovica tohto tuku pripadá na DHA),  majú vplyv na mentálne procesy, ktoré v ňom prebiehajú. Podporujú produkciu serotonínu, tak preukázateľne pôsobia na zlepšenie nálady, odstraňujú stavy úzkosti a depresie, majú priaznivý vplyv aj na rôzne  poruchy správania. Rybí olej dodáva materiál na stavbu mozgu pri vývoji plodu v tehotenstve, chráni matku pred popôrodnou depresiou a priaznivo pôsobí na udržanie tehotenstva.

Metabolizmus, imunita:

Omega-3 mastné kyseliny pomáhajú pri odstraňovaní leptínovej a inzulínovej rezistencie pri regulovaní hladiny cukru a tuku v krvi. V prípade autoimunitných chorôb  znižujú produkciu zápalových látok.

Zatiaľ čo príjem nasýtených mastných kyselín , trans-mastných kyselín a kyseliny arachidónovej sa spája s vývojom  chronických chorôb, EPA a DHA (rybí olej), majú veľký potenciál v prevencii a liečbe viacerých degeneratívnych  a zápalových ochorení.

Súčasná konzumácia omega-3 mastných kyselín z potravy je príliš nízka, odhaduje sa na 0,1 – 0,2g na deň, pričom  odporúčaný príjem omega-3 mastných kyselín je je 1g – 1,2g denne.

Zvýšenú potrebu majú tehotné a dojčiace mamičky, deti v období rastu a ľudia vo vysokom veku.

Nedostatok omega-3 mastných kyselín sa môže prejaviť rôznymi symptómami:

• vo všeobecnosti – nadmerná  strata hmotnosti, porucha metabolizmu tukov, zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb, skrytých zápalov a chronických degeneratívnych chorôb
• u detí – spomalenie rastu, poruchy  vývoja mozgu a očí
• oči – zápaly, suchosť poruchy videnia
• koža – suchosť, šupinatosť, exémy
• poruchy imunitného systému – zvýšená náchylnosť na infekcie
• u dospievajúcich – zlá koncentrácia, poruchy učenia, správania, rastu
• neurologické choroby- demencia, depresia, slabosť, neuropatie, poruchy vývoja centrálneho nervového systému a i.

Spomínaná dávka 1g – 1,2g predstavuje minimum denného príjmu pre všeobecnú prevenciu vzniku týchto zdravotných ťažkostí. Ak sa spomínané zdravotné problémy už prejavujú, odporúčaná dávka je  niekoľkonásobne vyššia 1,5g – 4g u niektorých ochorení  dokonca 2g -6g denne.

Bohatým zdrojom  EPA a DHA sú morské ryby, tiež semená ( ľanové ) a  orechy (vlašské ).

Keďže náš príjem  omega-3 mastných kyselín z potravy je zúfalo nedostatočný, môžeme ho zvýšiť užívaním  výživových doplnkov s omega-3 mastnými kyselinami. Rybí olej obsahuje asi 30 – 35% omega-3 mastných kyselín, zahustený viac ako 85% EPA /DHA. Bežné jednogramové kapsuly s obsahom rybieho oleja  obsahujú 180 mg EPA a 120 mg DHA. Omega-3 mastné kyseliny by sa mali užívať s jedlom. Liečebná dávka je 30 – 40 mg/kg telesnej hmotnosti, na začiatku liečby až 90 mg/kg. Odporúča sa kombinácia s antioxidantmi, pretože tuky rýchlo podliehajú peroxidácii, čím sa znižuje ich biologický účinok. Pre dosiahnutie účinku je potrebné ich užívať pravidelne a dlhodobo.

Početné štúdie preukázali viaceré pozitívne interakcie omega-3 mastných kyselín s liekmi:

• Kombinácia kortikoidov a nesteroidových protizápalových liekov (NSAR) s omega-3 mastnými kyselinami môže znižovať liečebnú dávku protizápalových liekov a ich nežiadúce účinky (napr. na žalúdočnú sliznicu – riziko vredovej choroby žalúdka).
• Kombinácia statínov, ktoré sa používajú pri liečbe vysokého cholesterolu, a omega-3 mastných kyselín je v liečbe kombinovanej dyslipidémie efektívna, bezpečná a dobre tolerovaná. Omega-3 mastné kyseliny majú ďalší priaznivý účinok na metabolizmus tukov, pričom nezvyšujú riziko nepriaznivých účinkov na svaly a pečeň.
• Omega-3 mastné kyseliny môžu zvyšovať účinok warfarínu a acylpyrínu. Doba krvácania môže byť predĺžená a agregácia trombocytov znížená. Preto je v tomto prípade kombinácia možná iba s vedomím a pod dohľadom lekára.

Užívaniu omega-3 mastných kyselín je potrebné sa vyhnúť v prípadoch akútnej a chronickej pankreatitídy, akútnej a chronickej intoxikácie pečene, cirhózy pečene , tiež akútnej a chronickej cholecystitíde.

Pre správne fungovanie nášho organizmu je dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín veľmi dôležitý. Dbajme preto na ich dostatočný a hlavne pravidelný príjem.