Kŕčové žily – varixy – sú veľmi  rozšíreným ochorením  cievneho systému. Majú  charakter civilizačného ochorenia, pretože postihujú takmer polovicu populácie /40-60% žien a 15-30 % mužov/.  Je to chronické ochorenie, vyvíja sa dlhodobo a  jeho  viditeľným prejavom je zväčšenie, stočenie a vakovité vydutie povrchových žíl dolných končatín, vplyvom ich preťažovania veľkým objemom krvi, ktorá sa nestíha vracať žilovým systémom do srdca. Dlhotrvajúce poruchy prietoku krvi, stagnácia žilovej krvi je potom príčinou degeneratívnych zmien a zápalov cievnej steny žilových chlopní. Pri dlhom trvaní tohto stavu sa poškodzuje okolité tkanivo, koža, podkožie, vznikajú podliatiny, hyperpigmentácie. Pokročilom štádiu až vred predkolenia, ktorý je náročný na liečbu, ťažko sa hojí a hrozí zanesením infekcie do organizmu.

Kŕčové žily rozdeľujeme klasicky  na primárne – /vznikajú z dôvodu vrodenej zníženej pevnosti cievnej steny s jej postupným stenčovaním a zvyšovaním priepustnosti , alebo z dôvodu poruchy  činnosti žilových chlopní, ktoré sú základnou zložkou svalovej pumpy, napomáhajúcej žilovému návratu z krvného obehu späť do srdca/ a na sekundárne – / vznikajú ako následok upchatia žily hĺbkového systému z dôvodu trombózy, zanesením infekcie, po úraze dolnej končatiny atď./.

Podľa rozsahu sa rozoznávajú nasledovné stupne varixov:

  • metličkové – s hrúbkou do 1 mm, často sa vyskytujú v zhlukoch v tvare vejára červenej farby, sú uložené v koži alebo podkoží.
  • retikulárne žily – postihnutie menších žíl s priemerom 1-3 mm, fialovej až modrej farby.
  • kmeňové varixy – postihnutie povrchových žíl s rozšírením nad 3 mm s typickým obrazom vystupujúcich povrazcov nad úroveň kože.

Kŕčové žily sa najčastejšie vyskytujú na vnútornej strane predkolenia a stehna a na zadnej strane lýtka, ale môžu sa nachádzať aj v okolí konečníka /vtedy hovoríme o hemoroidoch/, alebo v oblasti pažeráka.

Príčiny vzniku kŕčových žíl

Prvotnou príčinou vzniku kŕčových žíl je oslabenie žilovej steny, strata jej pružného napätia a následné rozšírenie žily. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obrátenému toku krvi v žilách. Všetko toto spôsobuje hromadenie krvi hlavne v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých žilkách a v lymfatických cievach. Spomaľuje sa prietok krvi, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií a uľahčuje vznik zápalu.  Pri vzniku choroby sú dôležité nasledujúce rizikové faktory:

  • genetická a dedičná predispozícia,
  • sedavé zamestnanie alebo naopak dlhodobé preťažovanie a státie,
  • tehotenstvo /zväčšená maternica stláča žily panvy a hormóny, ktoré sa tvoria počas gravidity znižujú elasticitu žilového systému/,
  • užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo hormonálna liečba,
  • nedostatok pohybu, fyzickej aktivity a športu,
  • nezdravý spôsob života, strava s nízkym obsahom vlákniny, časté zápchy,
  • nadváha, obezita,
  • ženské pohlavie /najmä počas obdobia prechodu/,
  • horúce prostredie /roztiahnutie cievneho systému a zvýšená záťaž na jeho funkčnosť/,
  • nevhodné /tesné/ oblečenie a obuv /vysoké podpätky/,

Kŕčové žily sú celoživotným ochorením a v konečnom dôsledku pri zanedbaní ich liečby môžu vyústiť  do chronickej žilovej nedostatočnosti, žilovej trombózy až ku vzniku vredov.

Príznaky kŕčových žíl

Typickým prejavom  sú zvýšené, modrasté,  uzlovité zhrubnuté povrazce žíl na dolných končatinách. Pravidelne sa vyskytujú aj ďalšie symptómy:

– v počiatočnom štádiu:  boľavé a  unavené, ťažké nohy, zvýšená svalová únava, tupá bolesť pri dlhšom státí a chôdzi,

– v ďalšej fáze sa pridružia: opuchy nôh, kŕče nôh – hlavne v nočných hodinách, mravčenie až tŕpnutie, svrbenie až pálenie pokožky,

– v pokročilom štádiu ochorenia sa opakujú  zápaly s lokálnou trombózou,  typická je  zmena pigmentácie kože v postihnutej lokalite, strata pružnosti  kože, jej zlé prekrvenie, pocit na prasknutie kože,

– pri ťažkých formách – vznik vredov predkolenia

Diagnostika

Vo väčšine prípadov je diagnostika jednoznačná na základe viditeľných zmien povrchového žilového systému dolných končatín. V nejasných prípadoch sa používa flebografia  – rentgenové zobrazenie po vpichnutí kontrastnej látky a  ultrazvukové metódy /CW dopler, duplexná sonografia/.

Liečba kŕčových žíl

Cieľom liečby je znížiť zvýšený žilový tlak v povrchovom žilovom systéme. Liečba je individuálna, komplexná a celoživotná. Podľa rozsahu a stupňa ochorenia sa aplikujú metódy konzervatívne, kam sa zaraďuje kompresívna a medikamentózna liečba, sklerotizácia  alebo metódy chirurgické / klasická chirurgická operácia alebo miniinvazívne zákroky/.

Kompresívna terapia

používajú sa elastické obväzy a kompresívne pančuchy /lýtkové, stehenné, alebo polostehenné/. Vyrábajú sa v 4 kompresných triedach podľa tlaku, ktorý vyvíjajú v oblasti členka, smerom nahor tlak klesá. Kompresia čiastočne nahrádza nedostatočnosť svalovej pumpy, zrýchľuje prietok krvi, zmierňuje opuchy, pocit únavy, bolesti, obmedzuje rozširovanie kŕčových žíl. Pančuchy sa navliekajú ráno pred vstaním z postele, kedy je žilový systém vyprázdnený. Kompresná terapia sa nesmie aplikovať v prípade vredov predkolenia, srdcového zlyhávania a kožného ochorenia a používa sa hlavne v záťažových situáciách.

Medikamentózna liečba – venofarmaká

Venofarmaká  majú účinok na makrocirkuláciu /zvyšujú pevnosť cievnej steny, znižujú jej priepustnosť/ aj na mikrocirkuláciu /znižujú hromadenie a aktiváciu bielych krviniek, znižujú tvorbu zápalových mediátorov, znižujú viskozitu krvi /.  Účinkujú hlavne na subjektívne príznaky ochorenia, ako je pocit ťažkých nôh, únava, bolesti, kŕče, opuchy, liečba je podporná, lieky spevňujú cievnu stenu, urýchľujú prietok krvi, užívajú sa dlhodobo , spolu s kompresnou terapiou sú prospešné hlavne v ľahších formách ochorenia, dokážu ochorenie spomaliť a zmierniť, nie však vyliečiť.

Sú to látky buď

  • Prírodného pôvodu – flavonoidy – diosmín, hesperidín, rutín, rutosidy, pyknogenoly
  • Saponíny- escín, ruscogeníny
  • Iné rastlinné výťažky – ginkgo, antokyanozidy
  • Semisyntetické látky /tribenosid, troxerutin/
  • Látky syntetické / kalcium debesilát, heptaminol, dietylamín/

Najvýznamnejšiu skupinu látok tvoria flavonoidy a z nich konkrétne diosmín, ktorý má komplexný účinok na makro a mikrocirkuláciu, ako aj na lymfatický systém. Na Slovensku je registrovaný pod názvom Detralex a predpisujú ho všeobecní lekári a špecialisti na lekársky predpis. Detralex obsahuje mikronizovanú purifikovanú flavonoidnú frakciu, ktorú tvorí 450 mg mikronizovaného diosmínu a 50 mg hesperidínu.

Escín je výťažok zo semien pagaštanu konského, používa sa pri  liečbe opuchov  /hlavne poúrazových/ a má aj účinky protizápalové a spevňuje cievnu stenu.

Podporný účinok má aj používanie lokálnych prípravkov s obsahom heparínu, výťažkov z pagaštanu konského, listnatca bodlinatého, z listov a bobúľ hrozna. Taktiež  užívanie doplnkov výživy s obsahom –  bioflavonoidov , vitamínu C, zinku ,  vitamínu E,   koenzýmu Q10 ,  lecitínu, omega 3 nenasýtených mastných kyselín a  magnézia /v prípade výskytu kŕčov/.

Okrem venofarmák sa v liečbe používajú aj antiagreganciá /lieky riediace krv, zabraňujúce jej zrážanlivosti a tvorbe trombov/ a lieky proti zápalu a bolesti.

Sklerotizačná liečba

Do postihnutej oblasti žily sa vpichnú látky, ktoré vyvolajú poškodenie vnútornej výstelky s následným uzáverom prierezu v danej oblasti a premenou na väzivový úsek, čím sa vyradí z obehu. Metóda sa používa pri menších a stredných varixoch.

Endovaskulárna liečba

Rádiofrekvenčná  metóda – pomocou zavedeného katétra do vnútra postihnutej žily sa táto pri teplote asi 100-120°C zataví,  a chorá oblasť sa zlikviduje po celej dĺžke, žila zostane v tele, ale je nepriechodná a nefunkčná.

Laserová terapia

Koagulácia poškodených úsekov žíl vnútrocievnym laserom. Do postihnutej žily sa zavedie katéter a spáli sa účinkom laserového lúča. Rádiofrekvenčná a laserová terapia  predstavujú miniinvazívne metódy, ktoré sa vykonávajú vrámci jednodňových zákrokov a  pacienti ich dobre znášajú. Bolestivosť pri nich je minimálna, práceneschopnosť tiež, na koži zostáva len stopa po vpichu katétra, percento recidívy je po týchto metódach nižšie, ako pri klasickej operácii.

Chirurgická liečba

Používa sa iba v prípadoch rozsiahlych varixov s výraznými príznakmi. Spočíva v odstránení postihnutých povrchových kŕčových žíl pri zachovanej funkčnosti hlbokého žilového systému. Na koži zostávajú po výkone trvale malé ranky, riziko návratu varixov po tejto metóde je vyššie, operácia prebieha v celkovej anestéze , rekonvalescencia je dlhšia.

Životospráva a životný štýl

Prvým základným spôsobom ovplyvnenia ochorenia je obmedzovanie rizikových faktorov, predovšetkým obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybu, nosenia sťahujúceho šatstva.

Dôležité je:

  • Vyhýbať sa dlhodobému sedeniu a státiu /v prípade dlhej cesty autom robiť prestávky a prejsť sa, v prípade možnosti si vyzuť topánky/, nesedieť s prekríženými nohami.
  • Podľa možnosti vykladať dolné končatiny do zvýšenej horizontálnej polohy.
  • Zaradenie športových aktivít typu – rýchla chôdza, nordic walking, turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, korčuľovanie, tanec, plávanie. Tieto športy využívajú princíp svalovej pumy a kontrakcie svalov pri fyzickej aktivite do určitej miery kompenzujú tlak na cievnu stenu a striedavým sťahovaním a uvoľňovaním svalov pomáhajú návratu krvi do srdca.
  • Naopak vyhýbať sa športom kontaktným pre nebezpečenstvo krvácania z varixov, športom vzpieracím pretože dochádza k neúmernému zvýšeniu vnútrobrušného tlaku .
  • Denne cvičiť cievnu gymnastiku – bicyklovanie vo vzduchu so zdvihnutými nohami, pretláčanie špičky a päty, krúženie v členkovom kĺbe, pohyby prstami, otáčanie nožného valčeka, vystupovanie na schody atď.
  • Prospešná je aplikácia kúpeľa nôh so striedaním teplej a studenej sprchy – 3 minúty v teplej a 1 minúta v studenej vode, môže sa opakovať 5x za sebou.
  • Vyhýbať sa priamemu pôsobeniu tepla – horúce kúpele, sauny, termálne pramene opaľovanie, depilácia za použitia horúceho vosku, v prípade horúceho počasia nohy pravidelne ochladzovať.
  • Nosiť elastické kompresívne pančuchy aspoň počas záťaže /napr. aj zaoceánske lety/.
  • Nenosiť príliš tesné oblečenie /ponožky a podkolienky so silnými gumičkami/.

Stravovanie:

  • stravu treba upraviť tak, aby obsahovala dostatok flavonoidov, vitamínov a vlákniny.
  • Pri varení je vhodné používať veľa cibule, cesnaku, zázvoru a čierneho korenia- ich obsahové látky pomáhajú odbúravať fibrín – bielkovinu, ktorá spôsobuje zrážanie krvi a zlepšuje sa teda prietok krvi cievami.
  • Do jedálneho lístka treba zaradiť pohánku, bobuľové a citrusové ovocie, jablká, otruby, strukoviny, naturálnu ryžu, celozrnné cestoviny a chlieb, orechy, chudé mäso, plody mora, listovú zeleninu.
  • Vyhýbať sa treba konzervovaným potravinám, vyprážaným jedlám, fajčeniu, alkoholu, nadmernému soleniu, nadmernému pitiu minerálnych vôd, používaniu bieleho cukru a jedál s jeho vysokým obsahom /torty, koláče, sušienky/.

Z prírodných zdrojov používajte :

  • Výťažky z pagaštanu konského- na masáže, aj v doplnkoch výživy,
  • Ananásovú šťavu /obsahuje bromelaín – enzým, ktorý štiepi bielkoviny a podobá sa telu vlastným látkam, ktoré rozpúšťajú krvné zrazeniny/,
  • Hloh /obsahuje zinok, bioflavonoidy a vitamín C/
  • Čučoriedky, čierne ríbezle, hrozno, marhule /bioflavonoidy, vitamín C/
  • Šípkový olej  – vyživuje oslabenú, krehkú  kožu /obsahuje vitamíny , antioxidanty a esenciálne mastné kyseliny/
  • Arnika, aloe, nechtík  /potlačenie zápalových procesov, hojenie rán/

Látky obsiahnuté vo vyššie spomenutých rastlinách majú účinok na pevnosť cievnej steny, na zlepšenie prietoku krvi, a majú čistiaci, antioxidačný, protizápalový  a hojivý účinok.

Najlepším diétnym odporúčaním pri výskyte kŕčových žíl je vyhýbanie sa obezite a jesť dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny. Dbať treba aj na pitný režim – príjem vody najmenej 1,7 litra denne.

Zanedbané a neliečené ochorenie kŕčových žíl vedie k závažným komplikáciám. Ako sú  vredy predkolenia, krvácanie z rozšírených žíl alebo tromboflebitída. Preto pri podozrení na ich výskyt treba čo najskôr navštíviť lekára a vyššie uvedenými opatreniami v spôsobe života a používaním indikovanej terapie zmierniť príznaky a spomaliť čo najviac progresiu ochorenia.

Použitá literatúra:

Štvrtinová, Šefránek, Frankovičová, Džupina – Chronické venózne ochorenie – klasifikácia, diagnostika a liečba

prof. Vladimír Šefránek, PhD – Kŕčové žily a CHVI – pohľad cievneho chirurga

doc. MUDr. Jiří Herman, PhD – Varixy dolních končetin -diagnostika, léčba, recidiva

www.wikipedie.cz,

Zanechajte Vašu reakciu

Zrušiť odpoveď